Libor – tak nech ti to ešte stále krásne vyhráva a šliape!
Aj keď si už asi nevezme na chrbát batoh, aby sa vydal na potulky Považským Inovcom, Karpatmi či Slovenským rajom, iste sa mu ako živý film premietajú pred očami pohoria aj nížiny. Obúva si imaginárne vibramy a po boku svojich dávnych parťákov – turistov sa vydáva na potulky prírodou. Smiech, dobrá nálada, vtipy sypané z rukáva, životná múdrosť s nadsádzkou, to všetko charakterizuje dnes už 95-ročného Piešťanca Libora Gardoňa.
Keď mal Libor o päť rokov menej, náš kolega Ján Babič o ňom napísal: „Životné výročia nabádajú k spomienkam. O to viac, keď takéto jubileum dosahuje v živote človeka zriedkavo sa vyskytujúce číslo. Deväťdesiat rokov je úctyhodný vek. Nie každému dopraje osud v zdraví aktívne toto obdobie života aj ovplyvňovať. Libor Gardoň, známa piešťanská osobnosť, sa 28. júla dožil 90. narodenín.“
Čas plynie rýchlejšie ako voda vo Váhu. Libor, ktorý dokázal v čase svojho aktívneho života baviť celú svadobnú spoločnosť hodinovými vstupmi najšteklivejších vtipov a hrať pritom na píšťalke, nielen ústami, ale aj nosom, má 95! To azda ani nemôže byť pravda.
Libor Gardoň celý život sedel na troch stoličkách ako aktívny športovec, tvorivý architekt a vášnivý muzikant. Narodil sa v roku 1925 v Ilave. Otec prežil roky prvej svetovej vojny v ruskom zajatí aj vďaka muzike. Sporadicky sa dostával medzi ľudí, keď hrával v cirkusovej kapele vo Vladivostoku… Odtiaľ asi pochádza jeho životné krédo: „S muzikou sa nikde nestratíš!“ Odovzdal ho aj malému Liborovi, ako štvorročný dostal od otca husle.
Začiatky hudobnej činnosti sa spájajú s prvým ilavským kinom, kde pod nemé filmy hrávala sokolská kapela. V nej aj Liborov otec a syna bral so sebou „aby si zvykal na ducha kapely“. Keď otca, prednostu stanice, preložili do Gbeliec, kam sa presťahoval s celou rodinou, hrával na husliach v sokolskej kapele už aj Gardoň mladší. Potom nasledovalo sťahovanie do Trenčianskej Teplej a napokon rodina zakotvila v Piešťanoch. V roku 1939 bol Libor terciánom na miestnom gymnáziu, kde riaditeľ Arvay organizoval rôzne hudobné aktivity, napríklad sláčikové kvarteto, ale aj dychovú hudbu. Viedol ju Štefan Bartovic a Gardoň v nej občasne vystupoval.
Od mája do konca septembra v Piešťanoch hrával pod strechou Hudobného pavilónu v parku namiesto kúpeľného promenádneho orchestra orchester Matice slovenskej aj s mladými hudobníkmi. „Riaditeľ nás cez vyučovaciu dobu uvoľňoval na hranie v pavilóne zo školy a nepotreboval na to žiadne povolenie ministerstva…“ spomína Libor.
V tvorivej ére piešťanského hudobného života hral na trúbke v kapele Tiger Jazz a počas prvých vysokoškolských rokov aj s kapelou Luňáci. Potom založili na Nešporovom internáte estrádny vysokoškolský orchester, v ktorom sa stretla piešťanská enkláva – Pavol Zelenay na saxofóne, Rudo Jezerský na pozaune, Libor Gardoň na trúbke.
V roku 1947 Gustáv Brom založil Tanečný orchester Československého rozhlasu. Usporiadal kasting a vybral si väčšinou členov vysokoškolského orchestra, ktorý sa tým rozpadol. Libor hral v tejto formácii do roku 1952. O rok neskôr narukoval na vojnu do Vojenského projektového ústavu. Tu založil kapelu, pri rôznych príležitostiach účinkujúcu vo Valašskom Meziříčí.
Po návrate do civilu nastala ťažká doba bez práce, pretože z Kovotechny musel odísť ako človek kádrovo nespoľahlivý. Toto obdobie preklenul príležitostným hraním a projektovaním rodinných domov. Zhoda priaznivých okolností dala dokopy amatérskych hudobníkov a L. Gardoň spoluzakladal kapelu GammaClub – podľa svetoznámych gamma zábalov v náväznosti na kúpeľnú tradíciu. Kapela čerpala z vtedy jediného dostupného zdroja, rozhlasovej stanice Radio Washington a relácie Džezová hodina. GammaClub hrávala na mládežníckych predpoludniach, neskôr v hoteloch Eden, Thermia Palace, Slovan… V čase normalizácie po auguste ‘68 nemal džez v našich končinách na ružiach ustlané, GammaClub zanikol.
Liborove umelecké aktivity sa prelínali so športovými na snehu či na vode. Na presun v Piešťanoch používal športový bicykel s dvomi kabelami. Bicykel je jeho spoločníkom dodnes. Ten využíva aj na presun na Dlhé kusy, kde ešte donedávna chodil plávať od jari do neskorej jesene. Hovorí o sebe ako o poloľadovom medveďovi.
S pomocou priateľov a spolužiakov z architektúry sa postupne zamestnal v Lesostave, Zdravoprojekte a pre vyriešenie bytovej otázky v Povodí Váhu a Vodohospodárskej výstavbe, z ktorej odišiel do dôchodku. Libor bol výborný architekt. Množstvo rodinných domov v Piešťanoch, ale aj v iných mestách a dedinách na Slovensku je postavených podľa jeho projektov.
Pred piatimi rokmi sa na terase Kursalonu konal koncert v rámci 11. ročníka International Jazz Piešťany. Zahrať prišiel Jazz Quartet Vlada Vizára, s ktorým si zaspievali trubkár Karol Závodný a džezová speváčka Dáša Libiaková. Liborova prítomnosť dala koncertu nevšednú atmosféru.
Ján Babič/Viera Dusíková
