115. výročie vysvätenia evanjelického chrámu v Piešťanoch

Počas liturgie sa vystriedali pred oltárom viacerí kňazi, ktorí zanechali a stále zanechávajú v Piešťanoch svoju nezmazateľnú stopu. Pred oltárom sa vystriedali: Miroslav Jäger, niekdajší administrátor zboru, Lenka Sedláčková, farárka v Senici-Čáčove, niekdajšia zborová kaplánka, ktorá sa zhostila aj kázne, Kristián Kostecký, námestný farár v Trnave, Branislav Dolinský, zborový farár cirkevného zboru Piešťany.

Jäger mal pri svojich mladších kolegoch príležitosť pripomenúť si obdobie, keď bol ich principálom.

Prítomná bola Jana Miklášová, zborová dozorkyňa z cirkevného zboru Vrbové, úvodné slovo bolo v réžii zborovej dozorkyne cirkevného zboru Piešťany Natálie Šestákovej. Hosťom bol rímskokatolícky farár z Farnosti sv. Štefana v Piešťanoch, Branislav Popelka.

To, že v nedeľu išlo o slávnostný akt, podčiarkla aj záverečná pieseň č. 366 „Chvála Tebe, Bože náš“, ktorá odznela za husľového sprievodu mladého huslistu. V závere služieb Božích si prítomní vypočuli báseň Martina Rázusa „Pri nohách Pánových“ v podaní členky zboru Ľubice Štofanovej.

Okrem hlavného výročia si cirkevný zbor 11. júla pripomenul 21. výročie vysvätenia základného kameňa prístavby kostola – zborového centra, ktoré pri tejto príležitosti dostalo meno podľa liečivého jazera v Jeruzaleme „Betezda“, zborovým farárom Ondrejom Prostredníkom st. (1991-1999). Tretím výročím je posviacka zborového centra 10. augusta 2008 dištriktuálnym biskupom Milanom Krivdom.

História cirkevného zboru ECAV

Cirkevný zbor v Piešťanoch podľa historikov jestvoval už v roku 1571. V tom čase boli Piešťany kompletne evanjelické. Veriaci používali bývalé rímskokatolícke kostoly. V roku 1630 evanjelikom v Piešťanoch všetko odobrali. A nielen im. Kostoly odobral konvertita Adam Thurzo po celom okolí. V takom položení chodievali veriaci na služby Božie do Považskej Stredy, kde evanjelikom kostol na čas vrátili. Počas prenasledovania napokon piešťanský zbor úplne zanikol. Dnes má 1200 členov.

Poďme však k dnešným dňom pekne poporiadku. Po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 začali ožívať evanjelické cirkevné zbory aj v okolí Piešťan. Prešlo však vyše sto rokov, keď správca kúpeľov Edinhard Koehler začal organizovať duchovný život evanjelikov v Piešťanoch. Bolo ich vtedy štrnásť.

Koehler 15. augusta 1894 predniesol biskupovi Dr. Fridrichovi Baltíkovi požiadavku, aby bol v Piešťanoch postavený evanjelický kostol. V nasledujúci rok sa liečila v Piešťanoch princezná Paulina von Wűrtemberg a on, vtedy už správca piešťanských evanjelikov, pri tej príležitosti usporiadal po dlhých rokoch prvé evanjelické služby Božie. Konali sa v školskej miestnosti v prvú slávnosť svätodušnú 2. júna 1895. V nemeckom jazyku ich vykonal Ján Fűrst, konsenior z Bratislavy, s povolením vrbovského farára Pavla Galláša. Zúčastnilo sa ich asi 50 ľudí a ofera vyniesla 21 zlatých a 85 grajciarov. Po zaplatení výdavkov na ne zostala jedna zlatka. Držiac ju v ruke Koehler povedal: „Z tejto zlatky bude kostol.“

Evanjelici v tom čase v Piešťanoch kostol nemali. Služby Božie sa potom konali o rok neskôr 31. mája 1896 v Kursalone. Usporiadali ich Maďari. Kázal Dr. Andrej Masznyik, riaditeľ teologickej akadémie v Bratislave, a liturgiu vykonal profesor teológie Ladislav Stromp. Kursalon bol naplnený a vonku stálo okolo sto ľudí.

V roku 1897 sa konal dištriktuálny konvent, na ktorom bola prednesená požiadavka, aby sa počas kúpeľnej sezóny v Piešťanoch konali služby Božie. Na porade 8. apríla 1897, ktorej predsedal biskup Baltík, boli Piešťany ustanovené za dcérocirkev Vrbového a za kurátora bol ustanovený Koehler. Kronikár o tom napísal: „Tak bola utvorená najmenšia dcérocirkev na svete so štrnástimi dušami.“

Evanjelické služby Božie sa tak konávali v Piešťanoch počas kúpeľnej sezóny, čoskoro sa rozšírili na Vianoce a Veľkú noc. Za ich účelom bola v miestnej škole zriadená improvizovaná bohoslužobná miestnosť. Aj keď filiálny zbor počítal len 14 veriacich, na službách Božích sa zúčastňovalo vyše sto ľudí.

Neostávalo teda nič iné, ako na stavbu evanjelického kostola vyhlásiť zbierku. Svedčí o tom Zlatá kniha, kde sa zapisovali milodary. Zlatka, ktorá zostala po pamätných službách Božích v roku 1895, sa takto zúročila. V roku 1904 stavebný fond vzrástol na 18 200 korún a 82 halierov. Stav financií a zvýšený počet účastníkov služieb Božích vytvorili podmienky pre stavbu kostola. Nie malé ťažkosti spôsobilo jeho normovanie, keďže počet účastníkov služieb Božích sa ťažko určoval a predpovedal do budúcnosti. Postupovalo sa podľa smernice, aby sa v ňom 50 ľudí nestratilo a 250 našlo pohodlne miesto. Aby kostol stačil pre 800-900-členný zbor. V tom čase cirkevný zbor evidoval 30 členov.

Staviteľ Jozef Krátky vypracoval návrh na stavbu kostola na pozemku, ktorý daroval gróf Erdődy. V novogotickom štýle so silným vplyvom secesie. Základný kameň bol položený 12. marca 1905. Po necelých piatich mesiacoch, 5. augusta, chrám vysvätil biskup Baltík v prítomnosti dvoch seniorov a dvanástich farárov, grófa Erdődyho a grófa Utz Zedtwitza, majiteľa kaštieľa v Moravanoch.

Po 36 rokoch kostol potreboval opravu. Položila sa nová podlaha chrámu, vykonal sa náter veží, oprava strechy a vymaľovanie kostola. Na druhú adventnú nedeľu 7. decembra 1941 bol kostol znovuposvätený. Posviacku vykonal biskup Samuel Štefan, kázal senior Peter Boor.

Rokmi postupne pribúdal aj počet evidovaných veriacich. Vrbovský farár Alexander Barica v roku 1943 podal žiadosť o systematizovanie kaplánskej stanice. Pridelený kaplán sa mal venovať zvlášť Piešťanom. Žiadosť bola kladne vybavená dokladom Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave 23. marca 1944. U piešťanských evanjelikov stále viac rástla túžba osamostatniť sa.

Na celozborovom konvente vo Vrbovom 1. februára 1948 bolo jednomyseľne prijaté osamostatnenie sa piešťanského zboru. Seniorálny konvent Nitrianskeho seniorátu v Starej Turej 17. júna 1948 dal súhlas aj pre systematizovanie samostatnej kňazskej stanice. Dištriktuálny konvent v Starej Turej napokon schválil osamostatnenie Piešťan a prijal uznesenie: „Uzaviera použiť kongru u novolehotského kňaza pre Piešťany tak, že by piešťanský kňaz trvale zaopatroval aj cirkevný zbor v Novej Lehote za tamojší dôchodok.“

V roku 1954 bola zriadená trvalá systematizovaná kňazská stanica v rámci dohody medzi Generálnym biskupským úradom v Bratislave a Slovenským úradom pre veci cirkevné v Bratislave. Dekrét bol odovzdaný na slávnosti 4. apríla 1954 za prítomnosti generálneho biskupa Jána Chabadu, keď slávnostnú kázeň predniesol senior Jozef Kmeť.

Posviacka obnoveného chrámu, ktorá sa konala 23. novembra 1958, bola spojená s inštaláciou farára Milana Kubicu. Obnovená bola zvlášť čelná stena a veža kostola, zriadený vestibul, zavedený bol vodovod do sakristie. Posviacku vykonal generálny biskup Chabada.

Mladí hokejisti o chráme po jeho generálnej oprave

V roku 1983 sa zborové presbyterstvo znovu podujalo pristúpiť ku generálnej oprave kostola. Premiestnili sa dvere vedúce na chór, zamurovali sa dvere z chrámového priestoru a otvorili sa z vestibulu kostola. V sakristii sa vymenila dlážka. Plynové kachle boli vymenené za akumulátorové. Na stenách našlo svoje nové miesto osvetlenie, pribudli nové lavice s čalúnením. Premiestnená bola kazateľnica z bočnej steny pred oltárnu stenu.  Zreštaurovaný bol oltár i kazateľnica, opravený a naladený organ, opravené boli aj hrebene strechy. V roku 1986 bol vymaľovaný kostol zvonku. O konečnom výsledku prác počas vyše 3 rokov hovorí udalosť z decembra 1986, kedy boli v Piešťanoch hokejové majstrovstvá Európy juniorov. Do kostola vtedy zavítali švédska a fínska delegácia. Obidve sa vyslovili, že najkrajšia budova v Piešťanoch je evanjelický kostol…

Lutherova ruža a zborový erb v obnovenej vitráži

Po povodniach v roku 1998 bola narušená statika kostola. Vznikli trhliny v nosných múroch chrámu, v lomených oblúkoch a klenbách. Od roku 1999 sa preto začalo s rekonštrukčnými prácami, injektážou základov kostola. V roku 2005 sa uskutočnila oprava fasády veže kostola aj s finančným prispením mesta Piešťany. V roku 2009 boli zopnuté vence klenieb kostola oceľovými tiahlami. Financovaniu prác pomohla aj nadáciaHoffnungfürOsteuropa. V roku 2011 bola položená nová strešná krytina a osadené nové odtokové žľaby. Ďalším podnetom na rekonštrukciu kostola, ktorého múry boli dlhodobo popraskané,   bolo spadnutie omietky z klenby v júni 2011. V nasledujúci mesiac sa konalo v Piešťanoch Valné zhromaždenie Spolku Martina Luthera, na ktorej bol prítomný aj generálny tajomník Spolku ReinerStahl a prisľúbil finančnú pomoc, ktorú aj zabezpečil. V roku 2012 boli na novo ukotvené všetkých 3 zvony s elektromagnetickým diaľkovým ovládaním a v roku 2015 sa začala obnova vitrážových okien, ktoré boli z dôvodu narušenej statiky objektu na viacerých miestach vypuklé alebo rozbité.Vitráže boli potiahnuté po celej dĺžke okien a vrátené tak do pôvodného stavu. Novinkou je zapracovanie Lutherovej ruže a zborového erbu, ktorý tvorí Biblia, kalich a písmená gréckej abecedy Alfa a Omega v stredových oknách. Tento erb bol vytvorený z pôvodnej pečate cirkevného zboru. Boli osadené aj nové rámy.V roku 2017 bola dokončená obnova interiéru kostola, ktorej dominovala predovšetkým rekonštrukcia oltára a kazateľnice.

Oltárny symbol tvorí socha ukrižovaného Krista na kríži. Je to dar farára Viktora Hertela z Mendhausenu z vojvodstva Sachsen – Meiningen z Nemecka. Toto umelecké dielo pochádza od Ludwiga Blechschmidta zo Schalkau v Thübingen, je zhotovené z dreva.

Kazateľnica bola premiestnená na pôvodné miesto, bližšie k veriacim. Sú na nej osadené štyri sochy evanjelistov, za chrbtom kazateľa sú dve dosky Mojžišove, nad hlavou baldachýn s holubicou predstavujúcou Ducha Svätého.

O rok neskôr, v roku 2018, boli vďaka dotácii z Trnavského samosprávneho kraja zrekonštruované dvere na balkóne kostola.Cirkevný zbor v súčasnosti podniká kroky ku oprave vonkajšej fasády kostola. Mne neostáva iba zaželať bratom a sestrám v Piešťanoch, aby sa 120. výročie vysvätenia chrámu odohralo rovnako dôstojne, po ukončení opráv fasády.

Peter Bzdúch