Čachtický hrad so stredovekou atmosférou
V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Azda vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. V tomto vydaní vás pozývame na výlet na Čachtický hrad.
Ak ste nestihli počas víkendu zažiť stredovekú atmosféru na Čachtickom hrade, nezúfajte. V sobotu 1. a v nedeľu 2. augusta tam mnohí strávili skvelé hodiny plné zábavy, stredovekej hudby, súbojov a súťaží a ukážok historického šermu, ale ak patríte k tým, ktorí uprednostňujú individuálny program, vyjdite si tam hocikedy aj cez týždeň. Premáva tam i vláčik – Bátory. Štvorčlenná rodina v ňom nechá za skupinový lístok 13 eur, dospelí päť eur na osobu. Deti zdarma, dôchodcovia tri eurá.
Ak si chcete pozrieť vnútro hradu, aj tu si prichystajte peniaze. V bežný deň je vstupné tri eurá, ak sú tam akcie, lístok vyjde na štyri eurá. Deti to majú za polovicu, dôchodcovia za dve eurá. A ak je tam akcia, pridajú ešte päťdesiat centov.
Opevnenie proti Tatárom
Stavba stredovekého kamenného hradu súvisela s tatárskym vpádom do Uhorska. Výstavba Čachtického hradu sa začala v prvej polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV. Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Kráľovský hrad sa postupne rôznym spôsobom – darom, kúpou či násilným ovládnutím – dostával do rúk viacerých rodov.
Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 daroval hrad kráľ Žigmund Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné služby. Po Stiborovej smrti hrad vlastnil jeho rovnomenný syn, a to až do roku 1434.
Pravdepodobne vtedy prikročili k prestavbe jestvujúceho pôvodného hradu a rozšíreniu o veľké nádvorie s gotickou kaplnkou, obkolesenie hradu parkánovými múrmi s ochodzou a cimburím, hospodárskymi budovami, dielňami a tunelovitým vchodom. Panovníci, aj Stiborovci, dôsledne dbali na to, aby bol pevnosťou, ktorá odolá náporom všetkých nepriateľov.
Kráľ Žigmund daroval hradné panstvo v roku 1436 Michalovi Orsagovi de Gut. Tento rod sa tiež staral o hrad a jeho vybavenie. Keďže bol v jeho rukách 130 rokov, zanechal na ňom stopy v podobe ďalších úprav. Prudký rozvoj strelných zbraní v druhej polovici 15. storočia podnietil vybudovanie druhého širšieho parkánu, ktorý na juhu vyústil až do predsunutej opevnenej bašty s delovými strielňami.
Keď posledný príslušník rodu Orságovcov – Krištof Orság – zomrel bez potomkov, pripadlo hradné panstvo kráľovi Maximiliánovi I., ktorý ho dal v roku 1569 do zálohu Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Jej syn František Nádašdy I. hradné panstvo od panovníka odkúpil v roku 1602. Po jeho smrti (1604) zdedila panstvo manželka Alžbeta Bátoriová – známa ako krvavá Čachtická pani, ktorá však žila v kaštieli v Čachticiach. Po smrti Alžbety vznikli dedičské spory medzi jej deťmi – synom Pavlom Nádašdym a dcérami Katarínou a Annou, vydanými za Juraja Drugeta a Mikuláša Zrínskeho.
Vojsko pri rabovaní hrad poškodilo
S opravou a prestavbou hradu v roku 1670 bol najviac zviazaný František Nádašdy II. Po odhalení Vešeléniho sprisahania, v ktorom sa angažoval aj František, panovník nariadil obsadiť hrad a skonfiškovať majetok. Pri rabovaní cisárskym vojskom bol poškodený. Skonfiškované majetky pripadli kráľovskej komore, ktorá ich prenajala Révajovcom a Draškovičovcom. V roku 1703 sa majiteľmi hradu stali členovia rodu Forgáčovcov a Berčéniovcov.
Hradný kopec osídlili už v praveku
Po dobytí kuruckými vojskami F. Rákociho (1708) začal hrad pustnúť a v roku 1799 vyhorel. V roku 1765 získali panstvo Erdödyovci, v roku 1855 Bruenerovci a v roku 1887 Springerovci. Zo stručnej prehliadky vlastníkov obce, panstva a hradu vidno, že sa tu vystriedalo množstvo významných uhorských rodov. Svedectvá archeologických nálezov dokazujú, že hradný kopec bol osídľovaný už v praveku. V rokoch 2012-2014 prebiehal projekt statického zabezpečenia veľkej časti hradu a po prvýkrát sa na tam robil aj archeologický výskum.
