Maroš Bango: Na svet by sme sa mali dívať srdcom

V príjemnom rozhovore nám po koncerte spolu s manželkou Alexandrou povedal, ako strávil jar s príchuťou koronakrízy, ako sa cíti v Piešťanoch a čo najbližšie plánuje. Prezradil dokonca aj to, aké činnosti mu idú zo všetkých najlepšie.

Ako sa vám u nás spievalo?

Maroš: Čo sa týka obecenstva, spievalo sa mi super, aj zvuk bol dobrý. Akurát ja som bol trošku hlasovo indisponovaný, ale ku koncu som sa lepšie rozospieval. Takže dobre.

A zabavili ste sa aj vy?

Maroš: Áno, pravdaže, užil som si to.

Asi ste sa už tešili po koronakríze na živé koncerty, však?

Maroš: Určite. Pred „koronou“ som mal všetko rozbehnuté, manželka všetko nakontrahovala, mali sme mať kopu koncertov, no o všetko sme prišli… Poznačilo ma to tak, že som vyšiel z cviku, keďže som skoro dva mesiace nespieval. A to vám poviem, bolo to veľmi ťažké. Spievanie je vlastne jediné, čo viem robiť azda trošku dobre. Teda okrem jedenia. Vlastne veľmi dobre viem jesť, spať, hrať Saške na nervy… to áno. A ešte čo viem dobre, je míňať peniaze. Mám záľubu v zbieraní reproduktorov, hračiek, mám loptičky.

Alexandra: Viete, čo robil? Dostal od jedného kamaráta trojkolku pre dospelých. Tam, kde bývame, máme krásny veľký park. Tak vzal rúško, trojkolku a išiel sa voziť po parku. Niekedy sám, niekedy s asistentkou Editkou. Ona má malú elektrickú kolobežku, na ktorej išla vpredu s ruksačikom na chrbte, v ňom malý reproduktor, z ktorého hrala hudba, a Maroš šiel za ňou. Získal si tým dokonca fanklub.

Ale ukázali ste sa v tom čase aj na ulici…

Alexandra: Hovorili sme si, že to obdobie treba nejako prežiť. Tak sme si vymysleli, že si vybavíme povolenie na spievanie na ulici. Tým Maroš vlastne začínal. Najprv vo Viedni ako pouličný spevák, potom cez benefičné koncerty, výchovné koncerty pre deti, kde sme v školách učili deti, čo je to nevidiaci človek, ako žije a ako mu môžu pomôcť. Cez to sme sa dostali do momentu, keď sme rozmýšľali, ako ho zviditeľniť. Prišlo Modré z neba, Eurosong, kde skončil deviaty vo finále z 360 piesní, prišlo Česko Slovensko má talent, Ples v opere, až sa mu napokon počítajú stovky koncertov po celom Slovensku a v 15 krajinách sveta. V repertoári má 300 skladieb v 12 jazykoch. No ale doba je ťažká, a tak sme sa na chvíľu zasa museli vrátiť na ulicu.

No a ako sa vám pozdávalo, že ste sa vrátili na úplný začiatok?

Maroš: Nemám problém so spievaním na ulici, nehanbím sa za to. Keď som to robil len tak čas od času, stretlo sa to s krásnym ohlasom. Ale ako som to chcel robiť častejšie, zistil som, že ani pouliční muzikanti v Bratislave nie sú kolegiálni ako napríklad vo Viedni.

Alexandra: Preto sme si vybavili povolenie aj v iných mestách.

Maroš: A chodíme sem do Piešťan.

Alexandra: Výborné publikum je tu. Aj deň pred týmto koncertom si bol zaspievať len tak pre radosť. Hovorili sme si, že tu vládne dovolenková atmosféra, ľudia sa prechádzali, fotili si ho, kamerovali, dostal krásne uznanie. Zatiaľ sú Piešťany topka pred Bratislavou a Viedňou. Ešte chceme skúsiť Trenčianske Teplice a Štúrovo.

Maroš: Rád chodím spievať do tej uličky, ktorá vedie do centra od Auparku, kde sú lavičky. Tam nemusím dávať silno reproduktor a vynikne tam môj hlas. Ľudia chodia, zdravia ma. Je to super, mám to rád.

Ste takto k ľuďom bližšie ako počas bežného koncertu?

Maroš: Áno. Keď ste na pódiu, ľudia majú akési zábrany. Ale na druhej strane takto prídu, aj vás pohladkajú. Je to príjemné. Samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí prejavia názor, že sa im to nepáči. No nemôže sa všetkým všetko páčiť. Ale robím to rád, lebo prídem s kdekým do kontaktu. Ľudia koľkokrát prídu a pýtajú sa, či sa ma môžu dotknúť. Tak im poviem, že prečo by nemohli, veď som obyčajný starý „autobus“.

Alexandra: Verím, že príde čas, keď sa Maroš bude na ulicu vracať len tak z pasie. Na jeseň máme naplánované projekty a verím, že nepríde ďalšia vlna „korony“ a všetko nám zasa nepozatvárajú. Dosť sa toho hrozíme, lebo muzika je náš život.

Ale vy ste v Piešťanoch strávili dlhší čas, však?

Maroš: Áno, boli sme od pondelka na týždeň v Splendide.

Alexandra: Bolo nám veľmi dobre. Vynikajúco varia, výborný teplý bazén tu je. Chodili sme si s kamoškou o siedmej ráno zaplávať, keď tam ešte nikto nebol. Mali sme sa dobre a myslím si, že budeme na Piešťany radi spomínať. Veríme, že sa zasa vrátime.

Čo máte teraz v pláne hudobne?

Alexandra: Maroš má v pláne dve nové pesničky, už ich má napísané, len ich treba dať zaranžovať. Jedna je o jeho láske – hudbe, druhá je letná pohodovka. Tak vidíme, je to zasa trochu iné. Máme naplánovanú aj Ameriku na budúci rok, ale vzhľadom na súčasnú situáciu sa tam nebudeme nejako hrnúť… Aktuálne informácie ľudia nájdu na facebookových stránkach Maroš Bango alebo Ambrelo.

Chceli by ste niečo ľuďom niečo odkázať?

Maroš: Chcem ľudí pozdraviť, aby sa mali dobre. Prajem všetkým všetko dobré, hlavne veľa zdravia, šťastia, lásky a Božieho požehnania. Nech im chutí papať a piť aspoň tak ako nám dvom. Aby sa mali radi a na tento svet sa pozerali srdcom, zvlášť v tejto dobe. Myslel som, že keď prišla „korona“, budeme k sebe akísi lepší. Ale práve zisťujem, že je to naopak. Cítim to aj na ulici, keď idem sám. Ľudia sa bezhlavo rútia a je im jedno, kto tam stojí, postihnutý – nepostihnutý. Takže naozaj, aby sa pozerali na svet srdcom.

Alexandra: Mali by sme sa viac rozprávať a nielen pozerať do mobilov. Viac sa na seba usmievať, byť k sebe tolerantnejší. Toto nám v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi chýba.