Tenistka Tatiana Šimová: Amerika mi dáva neskutočnú školu života

Hoci máš za sebou skrátený ročník ale veľmi úspešný, keď sa ti podarilo opäť získať viacero ocenení po výborných výsledkoch. Ako si spokojná s druhým rokom v USA?

S druhým rokom v USA som nesmierne spokojná, dostala som sa do výbornej hernej formy a aj po mentálnej stránke som bola vo veľmi dobrej pohode. Hneď na začiatku roka sa mi podarilo vyhrať pár dôležitých turnajov a dostala som sa rýchlo do turnajového kruhu.

Bolo to už druhý rok pre teba trošku jednoduchšie oproti tomu prvému? V čom možno vidíš svoj najväčší progres?

Druhý rok bol pre mňa určite jednoduchší v tom, že som si už zvykla na to, že som v USA sama odlúčená od rodiny a kamarátov. Naučila som sa byť závislá len sama na sebe a spoliehať sa sama na seba. Určite sa aj to prejavilo na kurte. A v tom vidím aj najväčší progres. Samozrejme, že som sa tam zlepšila v tenise, získala ich mentalitu a sebavedomie, ale USA mi dala neskutočnú školu života, čomu som vďačná a priala by som to každému človeku.

Do tretieho ročníka by si však mala prestúpiť na University of Louisville v Kentucky. Môžeš nám k tomu priblížiť viac, prečo si sa tak rozhodla a čo zavážilo k tomuto kroku?

Pre univerzitu v Kentucky som sa rozhodla, pretože hrajú najvyššiu tenisovú konferenciu v USA. Táto škola sa mi ozvala už prvý rok, čo som študovala v Miami a ponúkli mi skvelú ponuku, ktorá sa určite neodmieta. Teším sa, že opäť spoznám nových ľudí a nové miesta. Na tejto univerzite by som mala zostať až do ukončenia štúdia, pokiaľ ma teda nevyhodia skôr. (úsmev)  Bola som sa pozrieť v novembri, ako to tam vyzerá a je to krásna obrovská škola s neustálou starostlivosť o nás športovcov. Ale nie je to len tak zadarmo, musíme tam neustále trénovať, zlepšovať sa, pretože tam sa riadia heslom: „My ťa platíme, my ťa vlastníme“.

Tak, ako v celom svete aj v tvojom prípade zohral úlohu v predčasnom konci sezóny koronavírus. V akej fáze sezóny ťa to zastihlo a ako to v USA prebiehalo, čo sa týka predčasného konca sezóny i na škole?

Zastihlo ma to v čase keď v USA prebieha hlavná sezóna. Všetko sa zomlelo tak rýchlo, škola sa dala nahradiť ľahšie pretože sme mali online štúdium, ale tenisová sezóna sa bohužiaľ musela pre všetkých zrušiť. Je to smutné, ale nedá sa to zmeniť takže teraz treba myslieť pozitívne a byť zodpovedný. Pre nás športovcov to má aj tú dobrú stránku a to v tom, že sme všetci dostali rok štipendia navyše.

Aj teraz je stále v USA situácia vážna. Priblíž nám prosím, ako to vyzeralo v USA keď pandémia prepukla? Boli Američania disciplinovaní, alebo to brali na ľahkú váhu?

Keď pandémia prepukla na Floride bolo v tom čase minimum nakazených. Za veľmi krátky čas sa to zvyšovalo, ľudia boli nedisciplinovaní, nevyhýbali sa iným ľuďom, práve naopak pláže boli preplnené. My sme dostali príkaz od trénerov, aby sme zostávali len v apartmánoch a vychádzali len minimálne. Ale nieje to len v USA, všade nájdeme nedisciplinovaných ľudí. Keď som bola vo Frankfurte, tak taxikár ma odmietol odviezť, pretože som mala rúško a vraj tým pádom som mala koronu. 

Ako to bolo s tvojim príchodom domov? Podarilo sa ti prísť hneď keď sa ešte dalo, alebo si to mala komplikovanejšie a musela si absolvovať karanténu a ďalšie opatrenia?

Môj príchod domov bol veľmi stresujúci. Sezóna sa nám zrušila a už sme  čakali na to, kedy nám škola ohlási online štúdium. Keď sa tak stalo, rodičia mi len zavolali že na druhy deň letím domov. Prvú letenku mi hneď zrušili. V tom čase som veľmi ochorela a musela ísť do nemocnice, kde som strávila celý deň testovaním na koronavírus. Výsledky boli negatívne, takže som o ďalší deň letela domov. Cestovanie domov trvalo 4 dni, keďže vo Frankfurte mi zrušili let a nemala som sa ako odtiaľ dostať domov. Neustále telefonáty na ambasádu mi zaistili cestu domov repatriáciou z Frankfurtu. Autobusom dlhých 15 hodín až do Tatier do karantény. Môžem úprimne povedať, že ja som si svoju karanténu veľmi užila, pretože som si konečne oddýchla a uvoľnila sa. Po 7 dňoch a negatívnych testoch som sa dostala konečne domov, kde som musela byť ešte 7 dní v domácej karanténe, čo mi vôbec neprekážalo. Som si istá že na tuto cestu nikdy nezabudnem.

Čo sa týka štúdia, tak ročník si dokončovala online?

Prestne tak, ročník som dokončila online, bol to v podstate len mesiac online školy. Prebehlo to bez problémov, akurát čo som musela bývať po nociach hore kvôli časovému rozdielu.

Ako to zasiahlo tvoj tréningový proces? Predsa už je to niekoľko mesiacov.

Po príchode domov som si dala mesiac pauzu od tenisu a trávila čas len s rodinou a kamarátmi ktorí mi v USA vždy veľmi chýbajú. Neskôr som začala s menšou kondičnou prípravou a pomaly do toho zapájala aj tenisové tréningy. Tréneri z USA mi posielajú každý mesiac plán, čo by som mala splniť. Popri tom sa venujem aj detičkám, ktoré ma veľmi bavia a dávam im nejaké hodiny tenisu.

Už máš informácie, čo sa týka návratu do USA? Vieš už kedy to bude možné? Postrehol som informáciu že USA povolí zahraničným študentom fungovať online. Bude to aj tvoj prípad, či sa dostaneš do Ameriky?

Toto je momentálne veľmi ťažké, keďže  nikto z trénerov mi nevie povedať, ako to bude vyzerať. O mesiac by som mala ísť, ale všetko sa zo dňa na deň mení.  Ja osobne si myslím, že je to ešte dosť skoro na obnovenie tenisovej sezóny a aj cestovanie po svete. Moja škola má vlastnú nemocnicu čo je veľké plus, ale zároveň má 24 tisíc študentov, čo je obrovské množstvo ľudí. Takže stále čakám na ďalšie vyjadrenia.