Čo bude s botanickou záhradou so státisícovou hodnotou?

Štúdium na tejto škole absolvovala aj krajinná architektka Eva Wernerová, ktorá nám v rozhovore priblížila, čím je škola výnimočná, aká veľká je hodnota desaťročia budovanej botanickej záhrady, prečo je v súčasnosti záhradníctvo dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a prečo majú záhradníci vyrastať v meste, ktoré má okrem dobrej školy aj vhodné zázemie.

Eva Wernerová si na svoje štúdium spomína v dobrom. „Škola bola v plnom rozbehu, bola vystavaná, mala založené všetky vyučovacie plochy, zbierky, skleník, dendrologickú záhradu a vtedy k nej patrili veľké ovocinárske plochy. V tej dobe sme pomáhali zberať stovky ton hrušiek, marhúľ, jabĺk, zeleniny, ale aj rezaných kvetov. Boli sme plne zapojení do praxe a učilo tam niekoľko vynikajúcich učiteľov,“ začala svoje rozprávanie krajinná architektka, ktorá dodala, že keď spolu s ďalšími absolventmi piešťanskej záhradníckej školy prichádzali na univerzity, v odborných predmetoch boli vždy najlepšími v ročníkoch.

Dreviny museli poznať aj v zime podľa konárikov. „Spomínam si najmä na profesora Slováka, ktorý nás učil dendrológiu, sadovníctvo a navrhovanie záhrad. To bol človek, ktorý nás mnohých doviedol až na vysoké školy a do stavu, keď mnohí vedieme firmy alebo prednášame,“ povedala Wernerová a zaspomínala, že len z jej ročníka sa jedenásti dostali na vysokú školu v Lednici na Morave.

Približuje, že aj dnes je v praxi mnoho piešťanských absolventov, ktorí navrhujú záhrady, majú firmy so závlahovými systémami alebo garden centrá. Medzi takýmito absolventmi sú napríklad aj manželia Charvátovci, ktorí pôsobia v Piešťanoch. „Škola mala vtedy taký kredit, že dostať sa na ňu bolo ťažšie ako na gymnázium,“ doplnila krajinná architektka, ktorá sa neskôr do školy vrátila ako pedagogička.

Zo školy, ktorá bola svojho času najväčšou a najvychýrenejšou záhradníckou školou na Slovensku, sa postupom času stala škola, ktorá síce pripravuje odborníkov do praxe, pričom tí už počas štúdia vyhrávajú množstvo súťaží, no záujem o štúdium na nej upadol. Dnes sa hovorí o šiestich až siedmich desiatkach študentov v rámci celej školy.

„Jeden z dôvodov úpadku záujmu o kvalitné záhradníctvo je, že záhradnícke odbory začali vznikať nepochopiteľne a živelne na mnohých školách, kde sa študovalo napríklad colníctvo a kde si povedali, že bez akéhokoľvek profesijného zázemia a vybavenia otvoria aj záhradníctvo. Štúdium aj profesia devalvovala, zlacnela, lebo už nebola kvalita výučby, ľudia vedeli omnoho menej a často ani nemali ambíciu vedomosti ďalej rozvíjať a pokračovať v odbore,“ zaspomínala si absolventka, ktorá si myslí, že povolanie záhradníka zdevalvoval aj socializmus. „V tom čase išli záhradníkov robiť ľudia, ktorí nič iné nevedeli, len kopať. To veľmi znížilo kvalitu, kredit, povesť záhradníkov,“ dodala Wernerová a dala situáciu do kontrastu s dávnou minulosťou, keď na kráľovských dvoroch bývali záhradníci privilegovanou súčasťou panstva.

Zázemie je dôležité

V Piešťanoch vždy budúci záhradníci ocenili, že mali k dispozícii priamo v meste mestský a kúpeľný park. „Celé dni sme sa pohybovali medzi zbierkami rastlín v botanickej záhrade a v parkoch, takže si neviem predstaviť vyštudovať za záhradníka a nemať toto zázemie okolo,“ skonštatovala bývalá absolventka.

Taktiež sa prikláňa k názoru, že ak školy v Piešťanoch a Rakoviciach spájať, tak v Piešťanoch. „Určite dlho existovala dilema, že ktorá zo škôl prežije. Rakovice majú pri škole park, ale zďaleka nie je taký rozsiahly a nemá také dendrologické zázemie ako piešťanské parky. Plus netreba zabúdať na botanickú záhradu v areáli školy, kde je okolo dvetisíc taxónov a odrôd, ktoré sa zhromažďovali 50 rokov. Vidím tu celospoločenskú škodu,“ povedala krajinná architektka. Vytvorenie pomologického sadu, skleníkov, botanickej záhrady nie je úloha dvoch, troch alebo piatich rokov. To všetko sa nedá vybudovať nanovo len tak zo dňa na deň.

Škoda za státisíce

Ak by došlo k odsťahovaniu študentov záhradníctva v Piešťanoch, nie je jasné, čo by bolo s areálom školy. „Keby som si zobrala vyhlášku, kde sa oceňujú dreviny, pričom tá obsahuje celospoločenskú hodnotu, a ak by sme tam napočítali tých dvetisíc odrôd a druhov, dovolím si tvrdiť, že sú to státisíce eur, ktoré by vyšli ako hodnota botanickej záhrady,“ prezradila Wernerová, ktorá má obavy, kto by sa o areál staral, keby sa naozaj pristúpilo k presťahovaniu školy do Rakovíc.

O botanickú záhradu sa nedá starať ani raz, ani dvakrát do týždňa. „Areál je zapísaný v systéme botanických záhrad. Musí mať pravidelnú dennú starostlivosť, závlahu, ošetrovanie. Školský režim v tomto vyhovoval najmä do času, kým mala škola dostatok študentov,“ uviedla Wernerová, ktorá v čase, keď pôsobila ako mestská poslankyňa, chcela, aby mesto prevzalo botanickú záhradu do starostlivosti ako jednu z miestnych zaujímavostí. Pre Služby mesta Piešťany by to ale znamenalo navýšenie finančné, personálne a materiálne. Botanická záhrada by sa musela stať funkčnou, čo sa týka zavedenia vstupného, organizovania aktivít a predaja.

Reakcie na zlúčenie

Bývalá absolventka si po prečítaní informácie o zlučovaní škôl myslela, že sa jej sníva: „Vedela som, že má škola problémy ekonomického charakteru, lebo žiakov ubúdalo. Vnímala som to ako vlnu, recesiu, ktorá nastala a môže sa zmeniť, keď sa zmení požiadavka spoločnosti.“

Okrem nej bola zhrozená aj odborná verejnosť. Títo ľudia sa podpísali pod petíciu proti zrušeniu, napísali desiatky e-mailov a rozčarovaných reakcií. Nerozumejú vraj tomu, prečo sa celý tento problém rieši v takej rýchlosti bez možnosti diskutovať a hľadať lepšie riešenie. Mnohí ľudia, ktorí majú vlastné firmy, majú už dnes problém nájsť záhradníkov, keďže je ich nedostatok. Z Európskej únie prichádzajú možnosti projektov – cesta duálneho vzdelávania, vďaka ktorým mohli odborníci zamestnávať napríklad aj študentov, počas školy si ich „vychovať“ a po absolvovaní rovno zamestnať.

Vízia je pritom taká, že v budúcnosti bude záhradníkov skutočne veľký nedostatok. „Prichádza k nám klimatická zmena. Prídu aj veľké financie z Európy na budovanie dažďových záhrad, strešných záhrad, infraštruktúry zelene v mestách, majú sa vysádzať milióny stromov, máme podľa všetkého prechádzať na samozásobenie potravinami, zeleninou a ovocím. Všetky tieto činnosti budú vyžadovať záhradníkov. Takže moja otázka, či je dobrá doba na zrušenie záhradníckej školy, je oprávnená. Stále sa pýtam, či tomu nemala predchádzať širšia diskusia, dlhšie obdobie, stretnutie zástupcov škôl a ich možné zlúčenie, ale na mieste, kde je lepšie zázemie,“ skonštatovala Wernerová, ktorej po odmyslení si ekonomických dôvodov nevychádza, že by sa piešťanská stredná škola mala zrušiť, lebo o dva-tri roky nám môže naozaj chýbať a budeme musieť rozmýšľať, ako ju založiť – a to už býva nemožné.

Naopak si myslí, že sa mali robiť skôr aktivity, vďaka ktorým by sa škola a odbor záhradníctva prezentovali a stali atraktívnymi. „Nie všetci na svete musia mať vysokú školu manažmentu, práva, IT techniky. Je veľa ľudí, ktorí inklinujú k práci rukami, k práci v prírode.“

Budú robiť krásne remeslo

Ak napokon nedôjde k zlúčeniu škôl a piešťanská záhradnícka škola dostane ďalšiu šancu na svoje fungovanie, základ je, aby stúpla v očiach verejnosti. Čo teda čaká budúcich študentov a neskôr absolventov záhradníctva?

„Budú robiť nádherné remeslo, sčasti budú vonku, takže budú zdraví. Číňania hovoria, že záhradník síce nebude bohatý, ale bude celý život šťastný. A ja môžem za seba povedať, že ma moje povolanie robí celý život šťastnou, a aj keď je pravda, že záhradníci nepatria medzi najbohatších ľudí. Bohatstvo spočíva aj v iných veciach, nielen v peniazoch,“ priznala Wernerová. „Je to práca, ktorá je často v blate, daždi, v mrazoch, aj na slnku, ale máme radosť, keď sa niečo dopestuje, a keď mesto vyzerá tak, ako vyzerajú v posledných rokoch Piešťany,“ povedala krajinná architektka a dodala, že ak sa mladí rozhodnú študovať v Piešťanoch, budú si môcť užívať mesto, ktoré okrem toho, že je študentské, je podľa nej aj najkrajším miestom na Slovensku.

Záhradníci ale môžu pôsobiť i v zahraničí. Veľmi dobre sa im pracuje v celom stredoeurópskom pásme, kde poznajú sortiment, ale aj vďaka univerzálnej latinčine a niektorému z cudzích jazykov sa dohovoria kdekoľvek. Absolventi teda môžu vycestovať a spoznávať svet s tým, že budú vykonávať vyštudovaný odbor.