Na Elektrárňu umiestnili včely, dnes sa z nich tešia

Celý včelí príbeh sa začal ešte pred rokmi. Občianske združenie Proapis, ktoré sa venuje včeláreniu, podpore včiel, ich prirodzených potrieb a propagácii včelárstva, hľadalo vhodný priestor, v ktorom by zorganizovalo plánovanú akciu. Prostredníctvom nej chceli priniesť najmä nové informácie o včelárstve. Skontaktovali sa teda s vedením Elektrárne a podarilo sa im odštartovať spoluprácu, ktorej prvotným výsledkom bolo podujatie Včelí deň. Akcia je od začiatku zameraná nielen pre včelárov, respektíve odborníkov, ale orientuje sa aj na širokú verejnosť, ktorej približuje včelí svet. Na podujatí spolupracujú so včelárskymi organizáciami z Piešťan a Nového Mesta nad Váhom.

Podujatie sa tešilo veľkej obľube, a tak sa v Elektrárni rozhodli, že nebudú propagovať užitočnosť včiel iba raz do roka, ale túto myšlienku o čosi prehĺbia. „Napadlo mi, že to je jedinečná príležitosť pre takzvané mestské včely. A my sme mali tú výhodu, že strecha Elektrárne je rovná, takže úle sem bolo možné umiestniť, pritom priestor je ohradený zábradlím, takže sa k nim len tak niekto nedostane,“ zaspomínala Zuzana Tretinárová.

Rozhodli sa teda, že pôjdu do toho. Trvalo približne pol roka, kým vybavili povolenia, naštudovali si problematiku a splnili všetky nároky – nakúpiť museli protialergické lieky, osadiť bolo treba upozornenia, že sa v budove nachádzajú včely. Dva úle napokon priniesli v auguste minulého roka. Samotný prevoz bol príhoda sama o sebe. „Náš včelár Lukáš tým, že je včelár – začiatočník, nedodržal všetko, čo mal. Naložil ich pri Trenčíne do aute a vyrazil. Cestou mu ale včely začali lietať v aute, a tak prišiel s asi štyridsiatimi žihadlami v sebe. Týždeň potom ležal s horúčkou,“ prezradila Tretinárová, ktorá dodala, že takto sa to v žiadnom prípade robiť nemá.

Doplnil ju Juraj Mráz z Proapisu, ktorý je od začiatku projektu hlavný poradný orgán, keďže je už skúsený včelár. „Úľ sa skladá z viacerých častí. Nie je to iba jeden celok. Keď sa zavrie otvor, treba úľ ešte zviazať a zaistiť, aby sa počas prepravy jednotlivé časti nehýbali a včely nevychádzali von. Tiež sú aktívne cez deň, preto ich treba prevážať až pri zotmení,“ povedal Mráz s tým, že včely treba prevážať najmenej štyri-päť kilometrov, lebo v opačnom prípade sa vedia vrátiť na pôvodné miesto.

Od začiatočníckych zaváhaní až po med

Aj v začiatkoch starostlivosti pôsobil Mráz vždy ako „poradný orgán“. „Ja som predtým niekoľkokrát bola pri včelách, ale nemala som naštudovanú teóriu. Náš včelár Lukáš zasa vedel teóriu, ale nemal takú prax. Tak sme sa do toho pustili aj s Jurajovou pomocou, ktorý zo začiatku prišiel alebo bol na telefóne,“ priblížila Tretinárová. Zhodli sa vraj na tom, že prvý rok je najťažší. „Teóriu netreba podceňovať, treba sa stále vzdelávať. No až praxou človek zisťuje, ako to vlastne funguje. Lebo môžete mať dve včelstvá, ale obidve sa budú správať inak. Sú to dva samostatné organizmy takisto ako ľudia,“ doplnil Mráz.

Samotná starostlivosť o včely je najnáročnejšia počas jarného obdobia. Po zime treba skontrolovať, či sú v poriadku. Počas apríla-mája sa frekvencia návštev zvyšuje, včelám treba zväčšovať priestor, vymieňať rámiky. Ďalšou časťou práce je sledovanie toho, čo kvitne. Práve pre včely sa v Elektrárni rozhodli zmeniť starostlivosť o záhradu, kde už nekosia všetko tak často ako predtým, ale nechávajú časť zelene prirodzene zarastať. Tiež vysadili rozmanité druhy rastlín, aby mali včely vždy čo opeľovať, keďže každá z rastlín kvitne inokedy.

Nie je to síce zámerom chovu včiel v tejto historickej budove, tým je najmä edukácia a zvyšovanie povedomia o ich dôležitosti, no v Elektrárni sa už môžu pochváliť aj prvým medom. Stáčali ho zatiaľ raz, ale vyšlo ho viac ako 20 kilogramov. A vraj je výborný!

Včely zaujímajú aj návštevníkov

V historickom priestore sa pravidelne konajú komentované prehliadky, v rámci ktorých návštevníkom predstavujú aj včely. Ľudí to vraj veľmi zaujíma, zvedaví sú malí i veľkí. „Veľa ľudí nikdy nevidelo, ako vyzerá úľ, ako tam včely žijú. Zistia, že nie sú nebezpečné, nie sú nepriateľom,“ priblížila lektorka.

Kým boli podobné inštitúcie pre koronavírus zatvorené, Elektrárňa organizovala aj online kvízy prostredníctvom Facebooku, z ktorých niekoľko bolo orientovaných na život včiel. Mienia v tom pokračovať naďalej, tiež budú vzdelávať deti počas letných táborov, o ktoré je veľký záujem. V hre je aj ďalší ročník Včelieho dňa, avšak zatiaľ nie je jasné, aká bude na jeseň epidemiologická situácia. „Dúfame, že sa nám to podarí urobiť opäť, lebo tretí ročník bol zatiaľ najúspešnejší. Prišlo najviac ľudí, mali sme bohatý program a prišli viacerí odborníci z rôznych, no navzájom súvisiacich odvetví, ktorí si mali čo povedať. Naozaj máme na čom stavať,“ doplnil Mráz.

Práve prehliadkou dvoch elektrárenských úľov sa možno zasa ktosi inšpiruje a začne chovať vlastné mestské včely. Nebolo by to vraj po prvý raz, informovať sa už prišli aj zástupcovia niektorých piešťanských firiem. „Mali sme tu pána, ktorý nám opravoval strechu. Dva týždne pri nich pracoval a zistil, že je to úplne v pohode. Po skončení prišiel za mnou, že by chcel včely. Tak sme mu odobrali z našich a už chová včely aj on,“ dodala Tretinárová a prezradila, že život pri elektrárenských včelách je úplne bezpečný.

Strecha je štandardne zamknutá, a ak na ňu niekto ide, je to v sprievode lektora. Deti idú na strechu dokonca vybavené klobúkmi so sieťkami, a tak sa okrem bezpečnosti môžu zahrať na veľkých včelárov. Nikto však nemôže preliezať zábradlie a ísť až k úľu. Práve zábradlie v lete oddeľuje od včiel napríklad aj cvičencov jogy.

Majú ich radi

A pracovníci Elektrárne si k včelám vybudovali vzťah? „Ahojte, dievčatá, ako sa máte?“ s takými slovami prichádza Tretinárová za včelami, ktoré sa už po necelom roku stali skoro domácimi maznáčikmi. Nestane sa, že by prešiel deň v inštitúcii bez toho, aby sa ktosi šiel poprechádzať záhradou či nazrieť na strechu. A okrem toho včely majú aj terapeutický účinok, upokojujú, keď sa na ne človek díva, a vzniká vďaka nim komunita mladých včelárov, ktorí si vymieňajú informácie a postrehy. Ak by však ktokoľvek aj mimo tejto komunity potreboval radu o včelárstve, môže kontaktovať Proapis cez Facebook.

Vlastný instagramový profil včely zatiaľ nemajú, no existuje nápad nainštalovať maličkú kameru do vnútra úľa, odkiaľ by bol zdieľaný priamy prenos toho, čo včely robia. Kým sa tak stane, vidieť ich môžete napríklad počas komentovaných prehliadok Elektrárne.