Riaditeľovi mestskej kultúry Petrovi Sedláčikovi zatiaľ idú lepšie zvady ako organizovanie podujatí

Nový riaditeľ mestského kultúrneho strediska (MsKS) Peter Sedláčik je vo funkcii od 1. apríla 2020. Na pozícii nahradil Martu Jurčovú, ktorá po šestnástich rokoch vedenia organizácie odišla do dôchodku.

Sedláčik prišiel na júnové zastupiteľstvo prezentovať vyhodnotenie čerpania rozpočtu za rok 2019 organizácie, ktorej je tri mesiace riaditeľom. Po chvíľke čítania dokumentu, ktorý mali všetci poslanci pred sebou, ho zastavil primátor Peter Jančovič so slovami, že nemusí čítať to, čo si poslanci dokážu sami prečítať.

Následne primátor otvoril diskusiu. Ako prvý sa prihlásil poslanec Andrej Klapica a ekonomickú časť vyhodnotenia roku 2019 pochválil. Tu však je potrebné dodať, že táto správa s pôsobením nového riaditeľa nijako nesúvisí, keďže hovorí o období, keď Sedláčik ešte nebol riaditeľom.

Riaditeľ začal od podlahy

Ďalej mal Klapica otázku, ktorá preukázala, že nový riaditeľ piešťanskej kultúrnej ustanovizne uchopil svoj post od podlahy. A to doslova, pretože pôsobenie vo funkcii začína riešením podlahy v Galérii Fontána.

Klapica sa riaditeľa pýtal, či je nutné túto podlahu kompletne vymeniť a či sa nedá len opraviť. „Nazvem to pravým menom. Takéto plácanie podlahy nie je na mieste. Majetok treba zhodnotiť a investovať. Súčasný typ podlahy sa používal pred dvadsiatimi rokmi,“ odpovedal Sedláčik. Na otázku, či dal kompletnú výmenu podlahy v galérii finančne vyčísliť, Klapica odpoveď od riaditeľa nedostal.

Ďalšia jeho otázka súvisela s pracovnou výpoveďou galeristu MsKS a súčasne poslanca mestského zastupiteľstva Martina Vala. V tomto momente sa začalo ukazovať, že o výmene podláh v galérii vie Sedláčik zrejme viac ako o pracovnom práve, podľa ktorého má voči zamestnancom, ktorých riadi, postupovať.

Zbavil sa galeristu

Oficiálnym dôvodom Valovej výpovede je totiž reorganizácia. V preložení pojmu to znamená, že sa Sedláčik po troch mesiacoch vo funkcii rozhodol, že galeristu v galérii nepotrebuje, pozíciu z organizačnej štruktúry vyškrtol a dal mu výpoveď. Vzápätí však post galeristu opäť v štruktúre zriadil so zmenou, že k tejto pozícii priradil vysokoškolské vzdelanie a nazval ju vedúci galerijného oddelenia. Tým napríklad zabezpečil, že Valo by sa opätovne o svoj pôvodný post nemohol uchádzať, nakoľko má len stredoškolské vzdelanie.

A ako riaditeľ na zastupiteľstve svoj postup okomentoval, on nepotrebuje chodiť s Valom na pivo. No to ani my, ale podobné personálne kotrmelce má už radnica za sebou v nedávnom období, keď vtedajší primátor Miloš Tamajka po svojom nástupe do funkcie úrad tiež akože reorganizoval. V skutočnosti len účelovo preskupoval pozície, aby sa mohol zbavovať pre seba nepohodlných zamestnancov.

Dnes už vieme, ako to celé dopadlo. Roky súdov radnice, ktorú Tamajka len zastupoval ako štatutár do doby, kým mu neskončil mandát primátora, ukončilo až nové vedenie mesta. Avšak platby za právnikov z externej firmy (nakoľko mestskí právnici nemajú advokátske licencie) a odškodné dvanástim zamestnancom nezaplatil Tamajka z vlastného vrecka. Zaplatili ich daňoví poplatníci z mestskej pokladne.

Na základe aj ďalších nevhodných komentárov, ktoré na zastupiteľstve na adresu pracovného pomeru Martina Vala nový riaditeľ uviedol, sa dá predpokladať, že kauza odškodných z pracovnoprávnych súdov má svoje pokračovanie.

Valovi stačí zobrať si na súd oficiálny záznam zo zastupiteľstva, kde sa Sedláčik k dôvodom výpovede vyjadroval. A z tohto záznamu si sudca vypočuje napríklad to, že s Valom by Sedláčik nechodil na pivo a záchody v galérii Stará lekáreň prestali smrdieť až na základe toho, že sa on ako riaditeľ o to postaral.

Okrem nedomyslených vyjadrení sú však v počínaní riaditeľa MsKS zrejme i procesné chyby. Sedláčik totiž namiesto galeristu stredoškoláka zriadil pozíciu vedúceho galerijného oddelenia s vysokoškolským vzdelaním. Z toho sa dá predpokladať, že v galerijnom oddelení, ak bude mať jeho vedúci podriadených, by mohol mať pozíciu primeranú svojej odbornej praxi i stredoškolskému vzdelaniu aj Valo.

Nakoľko pri výpovedi z reorganizačných dôvodov Zákonník práce jednoznačne nariaďuje ponúknuť zamestnancovi adekvátne miesto jeho vzdelaniu a praxi, ak to, ktoré doposiaľ zamestnanec zastával, zamestnávateľ z dôvodu reorganizácie zrušil. Až keď pozíciu zamestnanec neprijme, môže ho zamestnávateľ z reorganizačných dôvodov prepustiť.

A práve z uvedených nejasností a možných dôsledkov na verejné peniaze by mohli poslanci vyzvať riaditeľa Sedláčika, aby dobrovoľne na seba prijal záväzok, že škody na odstupnom a honoráre pre advokátov, ktoré vlastným rozhodnutím zapríčiní, nebudú hradené z verejných prostriedkov, ale z jeho vlastnej výplaty, pretože viacerí poslanci ho na túto hrozbu na zastupiteľstve upozorňovali.

Namiesto kultúry len nekultúrne správanie

A ak niekto predpokladal, že na jedno vystúpenie šéfa mestskej kultúry bolo prešľapov už viac než dosť, mýlil sa. Po personálnych otázkach sa začali poslanci Sedláčika pýtať aj na kultúru.

„Vieme, že je zatvorená galéria Stará lekáreň, vieme, že je zatvorená i Galéria Fontána, lebo nemá svojho zamestnanca. Funguje len kino a za posledné tri mesiace nebolo žiadne kultúrne predstavenie. Na kultúru dávame 400-tisíc eur ročne a ani sa nemíňajú, lebo kultúra v meste zaspala. Preto sa chcem opýtať, či sa po uvoľnení opatrení chystáte z kultúry tento rok v Piešťanoch niečo ešte organizovať,“ položila otázku riaditeľovi Iveta Babičová.

Túto otázku však Sedláčik označil za nekorektný produkt voči svojej osobe. „Vyjadrenie, že kultúra v mesta zaspala, je absolútne mimo. Kultúra tu totiž spala pätnásť rokov,“ bolo jediné, čo sa o plánovaných podujatiach v tomto roku poslankyňa od riaditeľa dozvedela.

A dozvedela sa i to, že jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí v meste – Socha piešťanských parkov – považuje Sedláčik len za akési bezvýznamne bienále a tento rok nebude.

Tak my len k tejto veci pre Sedláčia doplníme drobné informácie o Soche piešťanských parkov. Je to najstaršia slovenská výstava sôch v prírode. Uskutočňuje sa pravidelne od roku 1967 s prestávkami v roku 1971, v období 1994 až 2004, 2006 a 2007. A v roku 2020 si Socha piešťanských parkov tiež vyberá pauzu z dôvodu, že ju riaditeľ MsKS považuje len za akési bezvýznamné bienále.