Podoby džezu
Milí priatelia džezu a dobrej hudby, sú udalosti, ktoré nútia k zamysleniu. K rekapitulácii. Koncom 50. rokov minulého storočia sa začalo u nás hovoriť o džeze častejšie. Bol som na rodinnej prechádzke v parku a zastavili sme sa v Kursalone. Na terase, vedľa kaviarne, stál jukebox. Vhodili ste korunu a zahral pesničku. Vypýtal som si od sestry korunu a stlačil som J41. Vedel som, čo zaznie, ale nevedel som určiť, čo to je. Skladba mala anglický názov a bola to nezvyklá hudba. U nás sa nikde nehrala, ani v rádiu, ani od priateľov som dovtedy nič také nepočul. Prepadol som jej od prvého momentu.
Jano Babič (Autor: red)
Postupom času sme našli zdroj tejto hudby na americkej rozhlasovej stanici a každý večer pri riadne rušenom zvuku sme postupne začali rozoznávať mená skladieb i hudobníkov. Prišli prvé pokusy napodobniť tento štýl hudby a krok za krokom sme odhaľovali tajomstvá tejto hudby, ktorá sa stávala pre nás modlou.
V kaviarni hotela Eden sa občas objavili na tú dobu pozoruhodné skupiny z Bratislavy a neskoršie aj piešťanské kapely. Džez bol označovaný za výplod západnej kultúry a prejav amerického spôsobu života. Aj napriek tomu vznikali i u nás nové kapely a hrali džez. Prepašovali sa do klubov a na koncertné pódiá, džez hrali na mládežníckych predpoludniach – aby mládež nechodila do kostola… Do štúdií ho prestrčili šikovníci, ktorí ideologických tajomníkov presvedčili, že je to hudba kapitalistami vykorisťovaných černochov…
Keď sa podarilo priviezť „z vonku“ nejakú dosku, to bola vec! Úroveň džezu i jeho popularita rástla. Demokraciu „dokazovali“ vtedajší vládcovia aj cez koncerty zahraničných kapiel. V Piešťanoch – čuduj sa svete – v Kúpeľnom kine vystúpil fínsky kvartet Essu Petmana a pred Vianocami hrali raz v našom meste bratia Breckerovci zo Spojených štátov… Určite omylom. Eva Pilarová so sprievodom bratislavskej kapely Medik získala džezové ocenenie Festivalu mládeže a študentstva v Helsinkách. Miloš Paška presvedčil otca, ktorý pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, že v Bratislave je potrebný džezový festival. V Tatrách hrala kapela džez a pesničku s nemeckým textom. Na druhý deň si „strážcovia“ politickej výchovy mládeže predvolali „výtržníkov“ s otázkou – ako je možné, že spievali po nemecky… Pohotová odpoveď znela, že to bolo po východonemecky.
Milí priatelia, jedným z priamych účastníkov týchto udalostí bol Dušan Húščava, ktorý za svojho viac než päťdesiatročného pôsobenia na slovenskej džezovej scéne ju ako vynikajúci saxofonista, pedagóg a skladateľ doviedol na dnešnú úroveň európskeho formátu s prienikmi na svetovú džezovú scénu. Dušan Húščava 2. júla odišiel do džezového neba, aby zanechal za sebou veľmi cenný džezový odkaz. Preto to zamyslenie. Na Rádiu Piešťany venujeme Dušanovi Húščavovi a jeho hudbe budúcu reláciu Podoby džezu.
Pre nás si vždy bol a navždy zostaneš Duško. Česť Tvojej pamiatke!
Jano Babič
