Náš operený seriál: Náhodné svedectvo úžasného divadla potápok

Potápky chochlaté (Podicepo cristatus) som začal fotografovať asi pred tromi rokmi. Fascinovalo ma na nich krásne sfarbenie, ale hlavne ich správanie. Stretnúť sa s nimi môžete na Sĺňave, ale aj na niektorých štrkoviskách.

Na hniezdenie vyhľadávajú skôr nerušené zákutia. Hniezdo si budujú prevažne na otvorenej vodnej ploche, prichytené o rastliny alebo spadnutý strom. Jedného dňa, keď som prišiel k vode, aby som mohol urobiť pár fotiek tohto krásneho vtáka, som sa stal náhodným svedkom úžasného divadla.

Práve prebiehal tok a svadobné tance. Zaľahol som preto do trávy, nechcel som ich vyrušiť. Potápky mali našuchorené ozdoby na hlave a krku. Plávali opreté hruďou o seba a pritom potriasali hlavami – raz samička, raz samček. Potom vedľa seba synchronizovane bežali po hladine. Chvíľkami sa ponárali až na dno a odtiaľ vždy vyniesli na hladinu rôzne listy a malé konáriky. Navzájom si ich ukazovali, bol to vhodný materiál na stavbu hniezda. Trvalo to asi 30 minút.

Potom prišlo k páreniu. Veľmi som sa potešil, že sa mi to podarilo zdokumentovať. Rozhodol som sa, že sa tomuto páru budem venovať intenzívnejšie, až pokiaľ nevysedia svoje potomstvo. O pár dní neskôr už mali postavené hniezdo a samička sedela na vajíčkach. Samček sa zdržiaval v blízkosti, sem-tam priplával k hniezdu a pokúšal sa ho vylepšiť. Na okraj hniezda priložil nejaké listy a konáriky.. Občas sa vymenili, aby si mohla samička niečo uloviť. Striedanie na hniezde trvalo veľmi krátko, aby vajcia veľmi nevychladli. Naozaj zodpovední rodičia.

Samička sedela na vajíčkach celý mesiac. Zdalo sa mi, že to trvá večnosť, bol som nedočkavý. Tešil som sa na mláďatá, hoci som nevedel, koľko vlastne vajíčok v hniezde je. Spravidla znáša tri až šesť vajec. Celý mesiac som tam chodil dvakrát do týždňa. Chcel som skontrolovať, či je všetko v poriadku. V niektoré dni husto pršalo, ale samička vytrvalo sedela v hniezde. Bolo mi jej ľúto, ale som ju aj obdivoval. Príroda je už raz taká.

V jedno ráno som tam prišiel a už z diaľky bolo vidieť, že hniezdo je prázdne. Zľakol som sa. Hneď som si uvedomil, že mláďatá sú už vonku z hniezda. Rozhliadol som sa po hladine a uvidel, ako hrdá mama vozí na chrbte jedno zo svojich mláďat. Spod krídel mu trčala iba hlavička. Druhé plávalo poslušne vedľa nich. Tohto roku boli iba dve, no napriek tomu som bol spokojný. Samček intenzívne lovil rybky a nosil ich mláďatám – raz jednému, raz druhému. Rýchlo rástli. O pár dní už z nich boli dobrí plavci aj lovci.