Poplatok podľa množstva odpadu platí necelých 13 percent obyvateľov
Poplatok v závislosti od vyprodukovaného množstva odpadu platí na Slovensku necelých 13 percent obyvateľov. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) o spravodlivých odpadoch. Väčšina obcí podľa IEP účtuje obyvateľom ročný paušálny poplatok, ktorý je pre všetkých obyvateľov rovnaký bez ohľadu na produkované množstvo odpadu.
IEP nepovažuje takúto formu poplatku za motivujúcu, pretože nemotivuje občanov k zníženiu produkcie, zvýšeniu triedenia či kompostovania odpadov. Naopak, množstevný zber, pri ktorom poplatok závisí od váhy alebo objemu vyprodukovaného odpadu predstavuje priamu finančnú motiváciu a nástroj na uplatňovanie princípu „plať za to, čo vyhodíš“.
V praxi sa používa najmä kontajnerovo-intervalový zber, pri ktorom sa výška poplatku vypočíta podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby. Druhým najčastejším typom je množstvový zber pomocou žetónov, ktoré si občan zavesí na smetnú nádobu ak ma záujem o jej vyprázdnenie. Množstvový zber na Slovensku preukázateľne znižuje produkciu zmesového odpadu a zvyšuje mieru triedenia. Z analýzy údajov za obdobie rokov 2010 až 2018 vyplýva, že množstvový zber na Slovensku znižuje produkciu zmesového odpadu na obyvateľa v priemere o 22 percent. Zavedenie žetónového zberu znižuje množstvo zmesového odpadu o takmer 31 percent, kontajnerovo-intervalový zber o 11 percent. Triedenie plastov je pri tomto type poplatkov vyššie o 15 percent a triedenie skla o 9 percent. Ak by mestá a obce zaviedli žetónový zber v rodinných domoch a kontajnerovo-intervalový zber v bytových domoch na celom Slovensku, môžu finančné úspory obcí dosiahnuť celkovo 28,5 milióna eur ročne.
Aj keď analýza neukázala vyššiu mieru triedenia bioodpadu a papiera, v skutočnosti podľa IEP možno očakávať zvýšenie triedenia aj týchto zložiek. Problémom sú pravdepodobne chýbajúce údaje v evidencii v dôsledku domáceho kompostovania alebo odovzdania papiera do výkupne alebo školského zberu.
Analýza dostupných údajov nepotvrdila vplyv množstvového zberu na počet nahlasovaných nelegálnych skládok. Podľa skúseností niektorých obcí na Slovensku aj v zahraničí však zavedenie množstvového zberu môže byť sprevádzané problémami s nezákonným zneškodňovaním odpadu na nelegálnych skládkach. Takémuto správaniu sa však podľa IEP dá účinne predchádzať rozumným nastavením systému a viacerými preventívnymi opatreniami, ako sú napríklad minimálny poplatok za odpad či systém zľiav.
Zavedenie jednoduchého množstvového zberu bez elektronickej evidencie odpadov by si podľa IEP vyžadovalo náklady iba na informačnú kampaň. Náklady priemernej obce pri sofistikovanejšom systéme s elektronickou evidenciou môžu dosahovať 0 až 10 500 eur jednorazovo a 0 až 838 eur ročne. IEP vysvetľuje, že náklady závisia hlavne od veľkosti obce, počtu zberných nádob, zvoleného typu zberu a od informatizácie systému. Zvýšenie triedenia si okrem toho vyžiada nové náklady na zber a kompostovanie. Dodatočné náklady na triedený zber plastov a skla odhaduje inštitút na 1,7 milióna eur ročne. Za predpokladu, že by sa vytriedila rovnaká časť potenciálu papiera v zmesovom komunálnom odpade ako v prípade plastov a skla, dodatočné náklady by predstavovali 0,7 milióna eur ročne. Náklady na kúpu domácich kompostérov do všetkých rodinných domov by sa pohybovali vo výške takmer 6 miliónov eur ročne.
IEP je nezávislý analytický útvar Ministerstva životného prostredia SR (MŽP). Jeho úlohou je príprava a poskytovanie analýz a prognóz v oblasti životného prostredia pre vládu, MŽP aj verejnosť.
SITA
