Podarila sa prvá adopcia kuvika na Slovensku

„Za hlavnú príčinu dlhodobého poklesu populácie sa považuje zánik lovísk (kosených a vypásaných trávnatých porastov). Poľnohospodárske družstvá prechádzajú veľkými zmenami, mnohé areály pustnú a zarastajú vysokou burinou, v ktorej má kuvik len malú šancu uloviť potravu. Pri modernizácii budov sa uzatvárajú podkrovia, takže sa významne stráca aj ponuka miest na hniezdenie. Ak sa k tomu pridá nepriaznivá zima, intenzívna automobilová doprava a predátori (najmä kuny), kuvik nemá šancu,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Kuviky si nestavajú vlastné hniezda, využívajú povaly, výklenky pod strechami rodinných domov, technických budov a pod. Takéto miesta sú často prístupné pre predátory, niekedy hrozí vypadnutie mláďat, kuviky môžu predstavovať problém pre prevádzku a podobne. V rámci spolupráce so Západoslovenskou energetikou, a.s. preto v posledných rokoch inštalujeme pre kuvika na búdky, špeciálne upravené proti prístupu predátorov. Umožnia lepšiu kontrolu mláďat, sú pre sovy bezpečnejšie a rovnako sú vhodnejšou alternatívou pre adopcie. Kuvik je však špecifická a z nášho pohľadu tvrdohlavá sova. Do búdok sa mu takpovediac nechce a keď, tak len za účelom oddychu či tvorenia potravných zásob, hniezdenie v búdke je u nás stále pomerne zriedkavé,“  informuje Kristián Bacsa zo Štátnej ochrany prírody SR.

„Prelomovým prvkom môže byť nový typ búdok, podľa vzoru z Anglicka, v areáloch družstiev sme ich umiestnili doposiaľ 6. Zdá sa, že tieto nové drevené konštrukcie, špecifické svojimi rozmermi aj spôsobom inštalácie, kuviky zaujali. Zaznamenali sme zahniezdenie v takejto búdke v okrese Dunajská Streda aj Trnava. Je to motivácia do ďalšej práce a na jeseň by sme na vhodných lokalitách po dohode s družstvami určite radi pokračovali,“ dodáva Bacsa.

„Spolupráca s poľnohospodármi je v tomto prípade kľúčová. Kuvik, spolu s plamienkou driemavou, hniezdi na západnom Slovensku takmer výlučne v hospodárskych objektoch. Bezprostredné okolie družstiev tvorí potravný biotop, v jedálničku sú dôležité hlodavce aj hmyz, viazaný na pasienky. Sami farmári hovoria, že kuviky či plamienky boli kedysi v každom humne a dnes sú vzácne,“ dopĺňa Slobodník.

„Každý jedinec je dôležitou súčasti populačnej mozaiky. Aj preto sa začiatkom júna konala záchranná akcia 6 mláďat, ktoré rodičovský pár z neznámych príčin opustil. Dve boli označené ornitologickým krúžkom a pridané do jednej z nových búdok k približne rovnako starým súrodencom. Predpokladáme, že po vyletení sa mladé kuviky budú snažiť usadiť v blízkosti lokality, kde boli vychované. Na okolité družstvá preto osadíme ďalšie búdky nového typu, aby mali možnosť zahniezdiť v rovnakých podmienkach, z akých vyleteli. Počet búdok vhodných pre plamienky a kuviky tak na Podunajsku prekročí už 70,“ uzatvára Bacsa.

Zaujímavosti:

• „Snáď žiadna sova nie je opradená toľkými mýtmi ako kuvik. Naši starí rodičia ho považovali za posla zlých správ. Verili, že jeho hlas je predzvesťou smrti. V gréckej mytológii sa stal symbolom múdrosti vďaka priazni bohyne Atény. Podľa nej dostal latinský názov Athene noctua a vyslúžil si aj čestné miesto na 1€ minci. Mýtus o kuvikovi ako poslovi smrti bol medzi generáciami zakorenený dlhé storočia. V období, keď bol v domácnosti ťažko chorý alebo umierajúci člen rodiny, príbuzní dávali horiacu sviečku k oknu. Vtedy sa ozvalo plačlivé „kíiv“ a povera bola na svete. Pritom kuvik sa v tejto pozícii ocitol úplne nevinne. Pri love sa riadi najmä zrakom, preto mu svetlo zapálenej sviečky pomáhalo nájsť veľký hmyz. Jeho jedálny lístok je pestrý, sú v ňom chrobáky, kobylky ale aj myši či menšie druhy vtákov,“ vysvetľuje Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.
• „Prirodzeným prostredím kuvika je nížinná krajina, prípadne pahorkatina, s trávnatými plochami a pasienkami. U nás najčastejšie hniezdi v rôznych výklenkoch hospodárskych budov. Väčšina párov žije v trvalom zväzku, pričom nemení hniezdne stanovisko. Mláďatá po opustení rodičov migrujú na blízke lokality, vzdialené maximálne do pár desiatok kilometrov. Podľa najnovšieho výskumu na Slovensku môže žiť 550 párov. Práca publikovaná vo vedeckom časopise slovenskými a českými odborníkmi sumarizuje údaje z dlhodobého monitoringu. Kým vedci na Slovensku zaznamenali pokles populácie kuvika o 31-45 %, v Česku situácia dosiahla kritické hodnoty 87-94%,“ uvádza Tomáš Veselovský.
• Zvyšné štyri mláďatká kuvika, ktoré pochádzali zo šiestich súrodencov, ktoré rodičovský pár opustil, putovali do záchrannej stanice, kde ich odchová človek.
• Spolupráca so Západoslovenskou energetikou, a.s. sa realizuje v rámci programu 3DodZSE – Dávame Domov Dravcom.

Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku