Kapverdy sa jej aj počas korony stali dočasným domovom v raji

A od tej chvíle snívala o návrate. Piešťanská učiteľka orientálneho tanca Iren Hlinková svoj sen aj napokon s nemalým úsilím zrealizovala. A tak si Nerife, to je jej umelecké tanečné meno, už  roky žije ako v raji medzi čokoládovými kreolmi. Aké cesty ju tam doviedli? A ako strávila v ďalekej cudzine čas koronakrízy?

Spoznávate život na týchto ostrovoch, ale ako vám zišlo na um ísť práve na Kapverdy?
Počas dovolenky som život na ostrovoch spoznala len čiastočne. Spomínam si, že tú dovolenku vymysleli moji rodičia a vlastne som ju dostala darom. Keď som sa pýtala, kamže to ideme, a na mape som našla len nejaké rozsypané „zrno“ vedľa Afriky, len som to prekvapene komentovala: TAM NIEKTO ŽIJE? Vtedy som fakt netušila, že tá krajina sa mi raz stane dočasným domovom. Ostala som tu aj potom, čo na Kapverdách vyhlásili núdzový stav.

Ako to vyzeralo na Kapverdách v marci tohto roka, keď prepukla svetová koronakríza?

Koncom marca nám vyhlásili núdzový stav, ktorý na ostrove Sale trval  šesť týždňov. Na iných ostrovoch ako Boa Vista a Santiago sa  lockdown predĺžil o pár týždňov. Situácia na začiatku na Sale bola zvláštne pokojná a tichá.  Zatvorili sa hotely, mnohé reštaurácie a bary, pôvodne boli otvorené len obchody s potravinami . Bol zákaz vychadzania z domu, chodiť na pláž a kúpať sa.  Ulice predtým plné ľudí a turistov, zívali prázdnotou. Ostrov Sal ako hlavný vstup s najväčším letiskom v krajine, je hlavne zameraný na turizmus. Takže väčšina ľudí je bez práce.

Ako ste to prežívali vy, čo parábate? 

Mňa táto situácia zastavila tiež. Určite ma to spočiatku vydesilo, ale strech z budúcna som preorientovala na iný smer. Robím veci, ktoré som odkladala. Venujem sa sebe, čítam, píšem, venujem sa dobročinnosti. Môžem úprimne povedať, že táto covid situácia mi pomohla nájsť taký zvláštny pokoj v duši a vieru, že všetko bude v poriadku.

Na jednej z fotiek rozdávate domorodým deťom cukríky, takže tá dobročinnosť môže byť aj sladká…

Napriek tomu, že Kapverdy majú ešte stále zavreté hranice, musím konštatovať, že som hrdá na miestnych ľudí a kapverdskú vládu. Všetko sa pomaličky uvoľňuje, aj keď s obmedzeniami. Domorodci naozaj striktne dodržujú pravidlá. Vláda pomáha aj najchudobnejším ľuďom príspevkami na ušlý plat i prídelom potravín a ich rozvozom do jednotliových častí ostrova. Do tejto akcie sa zapojilo veľa bývalých sprievodcov a delegátov cestovných kancelárií, ktorí tu ostali ako ja. V spolupráci s miestnami nezabúdame ani na túlavé psíky.

Čo vám korona dala, čo vzala?

Napriek tomu, že sa covid situácia dotkla celého sveta hlavne v tom horšom, verím, že to má dôvod. Treba sa zamerať na pozitíva. Možno, aby sme sa upokojili, a nežili len konzumným životom. Možno, aby sme pochopili čo sú skutočné hodnoty a viac trávili čas s rodinou a blízkymi. Možno, aby sme sa opäť začali pozerať na hviezdy a usmievať sa pri pohľade na krásu tohto sveta. Možno, aby sa konečne ľudskosť prejavila bez ohľadu na to, akú máme farbu pokožky. A možno preto, aby sme pochopili, že nám planéta nepatrí a sme tu len hostia.

Čo očakávate a čo je podľa vášho názoru reálne na Kapverdách?

Verím že to bola neľahká situácia pre nás všetkých, ale všetci sme si z nej niečo zobrali a teraz plní novej energie začíname odznova. Opäť budeme môcť čoskoro slobodne lietať a spoznávať svet.  Čakám vas všetkých onedlho na Kapverdách, na ostrove Sal a nezabudnite : “ NO STRESS“.

Čím ste teraz, čo robíte, kde žijete a čo máte rada?
Žijem na ostrove Sal na Kapverdách, pracujem ako sprievodca pre turistov. Pomáham ľuďom a deťom, ktorí to potrebujú, a nebránim sa žiadnej inej práci, ktorá sa mi naskytne. Milujem svoju prácu a kontakt s ľuďmi, rada ich robím šťastnými a, hlavne, aby mali zábavnú a pohodovú dovolenku. Touto cestou by som chcela poďakovať mojej kolegyni Petre, ktorá mi dala príležitosť takto pracovať.
Charakterizujte domorodé obyvateľstvo, čo vás na ňom nadchlo, čo šokovalo?
Domáci ľudia nie sú typickí Afričania, sú to potomkovia bielych moreplavcov a čiernych otrokov z Afriky. Sú to mulati. Mimochodom, krásni ľudia s hnedou pokožkou s európskymi črtami. Tieto ostrovy objavili Portugalci úplne neosídlené a uznali, že Kapverdy majú skvelú strategickú polohu na obchod s otrokmi. Takto bola vlastne založená miestna rasa – kreolov, Kapverďanov.

Hlavným mottom tejto krajiny je NO STRESS – ŽIADEN STRES a ľudia podľa toho aj žijú. Temer nič neriešia a žijú zo dňa na deň. Prácu robia vlastným, dosť pomalým tempom. Stále si spievajú, tancujú a usmievajú sa. Nemajú nič, respektíve veľmi málo, a predsa sú šťastní. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že my v Európe vo všeobecnosti máme toho až príliš, tovar od výmyslu sveta, miesta na zábavy, lukratívne práce, krásne domy či autá, ale… Žijeme konzumný život plný nervov a stresov a ťažko je sa nám uvoľniť. Nezameriavame sa a nie sme vďační za veci, čo máme, ale trápi nás to, čo nemáme. Náš život vo všeobecnosti je len také „naháňanie sa“ stále za niečím. Oni toho naozaj majú málo, ale ich životným cieľom je jednoducho BYŤ ŠŤASTNÝ.
Ako tanečníčka ste si s Afričanmi určite aj zatancovali…
Áno, milujem tanec, rada skúšam nové štýly a bez tanca si neviem predstaviť život. Africké tance sú diametrálne iné ako naše. Dokonca je tam aj dosť veľký rozdiel od klasického orientálneho tanca. Africký, ale i orientálny tanec ukazuje ženskosť, toto majú spoločné. Ale miestne tance sú viac živelné, viac energické, viac „zadkové“, je radosť pozerať sa, ako sa miestni tešia z tanca a vôbec sa nehanbia. Základom hudby je kombinácia afrických, európskych, hlavne portugalských, a brazílskych vplyvov.
Aké tanečné štýly domorodci preferujú?
Najčastejšie tu nájdete dva žánrové typy – morna a caladeira, ktoré sú založené na využití strunových nástrojov, ako je gitara, ukulele, husle. Morna vychádza z anglického výrazu „to mourn“ – čiže plakať, nariekať. Mnoho takýchto piesní opisuje ťažké osudy kreolov a ich smútok a neuhasiteľnú túžbu po domove a láske k vlasti. Caladeira je hudbou pre párový tanec a kedysi vznikol zrýchlením tempa morne, do ktorého postupne prenikli vplyvy brazílskej a afro-latinskej hudby. Tretí tanec sa volá funana, pochádza z ostrova Santiago. Tanec funana je určený pre páry.

Tanec funana bol ale v minulosti zakázaný. Prečo?
Pre svoju veľkú zmyselnosť. V súčasnosti je to asi najpopulárnejší hudobný a tanečný štýl na Kapverdách. Výrazným štýlom hudby je tiež batuk. Tanec je charakteristický výraznými pohybmi panvou, ktoré ženy ešte zdôrazňujú uväzovaním šatky okolo bokov. Základ tanca je v prenose váhy z nohy na nohu v štýle šľapania kapusty. V minulosti sa tanec praktizoval najmä na svadbách a neveste mal priniesť plodnosť.
Hudba Kapverd má množstvo ďalších štýlov, ako napríklad slávnostná san jon, mazurka alebo passada. Modernú hudbu a tanec nazývajú zouk a jeho rytmus je prevzatý z Martiniku a Angoly. U nás je to známejšie pod menom kizomba.
Ako dlho  sa plánujete zdržať v Afrike?
Na Kapverdy som neodišla žiť hneď v roku 2011, bol to dlhý proces, a nie ľahký. Teraz som tam tretí rok a čoskoro začnem štvrtý. Momentálne neviem povedať, kedy sa vrátim. Od doby, čo tam žijem, som prestala niektoré veci riešiť a snažím sa stavať k životným situáciám, ako prídu. Momentálne je to môj raj. Aj napriek korone.

Nebáli ste sa tých všelijakých pavúkov, živočíchov, hadov a ja ešte neviem čoho? Čo najnebezpečnejšie ste zažili?
Mám naozaj asi šťastie, že žijem na ostrove Sal. Nežijú tam žiadne hady či škorpióny, respektíve iné nebezpečné zvieratá. Dokonca i citrónové žraloky, ktoré je možné vidieť v blízkosti brehu plávať, sú mierumilovné a Slovákov nežerú. Jediné zvieratko, čo ma naozaj vie znervózniť, je pavúk argiope. Dospelý dorastá do veľkosti asi desať centimetrov.
Spomínam si na jednu príhodu, keď som bola ako sprievodca s klientmi na výlete na džípoch. Ide o výlet zameraný na prírodu. Zastavili sme v jednom kaňone z krásnych vulkanických kameňov. Je tam pekná vegetácia, a keďže som turistom chcela urobiť zážitok, začala som hľadať tohto pavúka na rozkošatenej akácii. Hlavu som strčila do kríka, pavučiny všade okolo, len pavúka nikde. Po krátkom hľadaní som to vzdala a už-už som som chcela skonštatovať, že žiadnych pavúkov som nenašla. Ako som však rozprávala, stojac na mieste som si všimla dosť vydesené výrazy a zvýšenú intenzitu fotenia mojej maličkosti. Keď som oznámila, že spomínaného pavúka som nenašla, jeden chlapík mi len sucho povedal: „Ale veď máte jedného na hlave a je to riadny macko.“ Pavúky neznášam, tak si asi viete predstaviť, čo nasledovalo. Myslím si, že títo turisti na mňa do smrti nezabudnú.
Ak sa vyberie človek na Kapverdy, čo by mu v batožine nemalo chýbať?
Aj keď ide o krajinu, ktorá nepotrebuje bežné očkovania ako do Afriky priamo, určite sú to lieky, ktoré sú nevyhnutné.

Bez čoho by ste sa v Afrike nezaobišli?
Určite je to internet, zabezpečuje mi kontakt s rodinou a priateľmi, ktorých som doma nechala. Všetci mi veľmi chýbajú.
Nakúpili ste si nejaké kostýmčeky na miestne tance? Aké sú to látky, črievice, doplnky, aké prevedenie?
Skôr by som povedala, že som si kúpila africké oblečenie, ktoré je veľmi pohodlné a v bláznivých farbách s typickými africkými pokrývkami hlavy. Oblečenie podčiarkuje oblé krivky ženy a skôr ich ukazuje ešte viac, ako zahaľuje. Pre nich krása ženy spočíva v guľatej postave, pretože to je znak blahobytu. Že rodina má peniaze, majú čo jesť a nikto nehladuje. A okrem toho plná žena je aj symbol plodnosti.
A čo more? Aký život je v ňom i pri ňom na plážach?
More má krásnu azúrovo-modrú farbu s bielo-žltým pieskom. Väčšinou je pokojné, ale dokáže byť silné a vzbudzuje veľký rešpekt. Ostrov Sal je veľmi vyhľadávaný práve v období zimy, keď ho navštevujú hlavne športovci, či už surfisti, windsurfisti, alebo kitesurfisti. Na Sale je aj najznámejšia pláž KITE BEACH, kde sa nachádza aj známy klub, ktorý založil majster sveta v kitesurfingu Mitu Monteiro.
V mori okolo ostrova sa vyskytujú žraloky, hlavne citrónové a tigrované, korytnačky, ktoré chodia na súš klásť vajcia do hniezd. Ďalej veľryby, ktoré práve v tomto období rodia svoje mláďatá, a delfíny. Milujem sedieť len tak pri mori a dívať sa. Napĺňa ma to energiou a veľkým pokojom.

Ktoré z jedál, čo ste ochutnali, bolo pre Nerife VIP?
Strava pri mori je úplne iná. Národné jedlo sa volá catchupa a recept asi neexistuje, pretože každý raz chutí inak. Závisí to od toho, kto to varí a čo do toho dá. V catchupe sa nachádza rôzne mäso, veľa strukovín a zelenina. Ale moje VIP jedlo je grilovaný tuniak alebo carpaccio z tuniaka.
V čom by si mali Slováci bez ohľadu na vek a pohlavie vziať príklad z Afričanov?
Asi by sme si mali zobrať od nich poučenie v ich spôsobe života. Žiť tu a teraz, prestať riešiť minulosť a nezaoberať sa budúcnosťou. Naučiť sa robiť dve veci, čo vedia Kapverďania robiť perfektne – čakať, a to nielen v rade v Tescu či na úradoch, ale i na veci v živote, respektíve na vyriešenie problémov. Po druhé – robiť nič. Po práci úžasne a plne odpočívajú a užívajú si relax a zameškané domáce činnosti alebo prácu nedobiehajú v osobnom voľne.

Viera Dusíková