V akom časovom intervale dovolia seniorom opiť sa v krčmách?
Tento príspevok nie je o alkoholizme ani o otvorení reštaurácií, krčiem, šenkov či vínnych pivničiek. Je o úcte k tým, ktorí sa cítia byť diskriminovaní. Nie je ani tak o koronavíruse ako o našej schopnosti – vcítiť sa. Teda o empatii.
Ruku na srdce, koľkým z nás seniori pijú nervy strkaním sa s košíkmi v úzkej uličke, neochotou pustiť vás dopredu, keď sa ponáhľate ráno do roboty. Ale. Nezabúdajme na to, aj my raz budeme starší a možno rovnako naladení a niektorí i agresívnejší ako teraz. Aj keď je to a bude vždy o človeku, charaktere, slušnosti, pokore a jeho hodnotách.
Hlavný hygienik SR sa v piatok 24. apríla popoludní rozhodol prehodnotiť prijaté opatrenia voči seniorom. Prevádzky a obchody ich budú môcť obsluhovať aj mimo vyhradeného času, ktorý im bol predtým udelený od deviatej do dvanástej a neskôr skrátený o hodinu. Seniori nad 65 rokov totiž dňom 21. apríla nesmeli mimo vyhradených hodín nakupovať. Predavači ich nesmeli obslúžiť a strážne služby pustiť do hypermarketov. Hrozili im vysoké sankcie. Uvedené opatrenie sa stretlo s masívnou kritikou verejnosti a prispelo spolu s predchádzajúcimi k nenávisti a osočovaniu seniorov.
Reakciou na toto opatrenie boli rôzne komentáre. Seriózne aj srandičky. V tých, čo nadľahčovali vážnosť situácie, sa seniori pýtali: „Keď sa otvoria krčmy, v akých vymedzených hodinách sa môžeme od radosti opiť? Od 17.00 do 19.00 h alebo niekedy inokedy?“ Mnohí však na žartíky chuť nemali.
Za ľudí, ktorým ešte ostal kus zdravého rozumu a ktorí majú v úcte svojich-našich-vašich rodičov a starých rodičov, uverejňujeme tieto dva názory.
Cieľová páska je práve pri nich
„Starobní dôchodcovia by mali mať všetky práva, aké je možné im prideliť. Vrátane vyhradených nákupných hodín a zároveň možnosti nakupovať aj mimo nich. Kedy a ako dlho sa im zachce. Svoju ‚daň‘ spoločnosti drvivá väčšina z nich v plnej miere odviedla a za to si vyslúžili akurát mesačné žobračenky, pri ktorých často musia v rukách obracať každé euro.
To najmenej, čo pre nich môžeme urobiť, je byť voči nim láskaví, úctiví, tolerantní a s úsmevom prehliadať aj drobné lapsusy, ktoré sa im z času na čas podaria. Ak ich má niekto ‚v ich záujme obmedzovať‘, tak rodina, blízki, priatelia, ktorí im pomôžu, a nie vláda a esbeskári.
Ak máte pocit, že vám v obchodoch zavadzajú, že nemáte čas, že váš život je príliš hektický, aby ste ich obchádzali a čakali, kým si vyberú, skúste sa trochu zamyslieť. Možno si pri pohľade na nich uvedomíte, že hnať sa nie je veľmi kam, že tá cieľová páska, kam smerujeme, je práve pri nich,“ uviedol Peter Galan, náš bývalý šéfredaktor.
Zaslúžia si slobodu a rešpekt
Piešťanka Milena Skaličanová dodala: „Obdivujem našich dôchodcov, postavili železnice, nemocnice, školy, bytovky… Nemali vysoké platy, lebo veľký podiel darovali krajine. Dnes bez pekného zisku nikto nespraví nič. Dostávajú len odrobinky, rovnako sedia u doktorov, čakajú v lekárňach a mnohí stále pracujú. Neprosia sa tak o pozornosť, ako sa na nich všetci realizujú.
Rada ich pustím v rade, lebo ja mám ešte celý život pred sebou a čas na všetko. A možno im aj rada kúpim lístok, lebo mám prácu a mám z čoho žiť.
To, čo tu vravím, sú len moje myšlienky, pocity a skúsenosti, že sa my ľudia navzájom strašne dusíme. Nedáme si slobody a teraz dusíme dôchodcov. Zaslúžia si aj oni slobodu ako my všetci. Nehovorím o systéme, každý mal svoje extrémy, hovorím o slobode ľudí a rešpekte – aj k dôchodcom.“
Na záver si dovolím citovať slová neznámeho autora: „Rešpektuj starých, keď si mladý. Pomáhaj slabým, keď si silný. Priznaj si chybu, keď sa mýliš. Pretože príde deň, keď ty budeš starý, slabý a ten, čo sa mýli.“
