Trnavská župa si polepšila v hodnotení transparentnosti. Z predposlednej priečky sa posunula na štvrté miesto.

Mimovládka v ňom vyhodnocovala 11 kategórií ako napríklad sprístupňovanie informácií verejnosti, účasť verejnosti na rozhodovaní žúp, používanie financií a verejného obstarávania, predaj a prenájom župného majetku či udeľovanie grantov a dotácií zo strany žúp. Percentuálne vyhodnotenie jednotlivých kategórií sa následne premietlo do výslednej známky. Trenčianska župa získala ako jediná výslednú známku A s celkovým hodnotením transparentnosti na úrovni 77 percent.

Na druhom mieste sa umiestnila banskobystrická župa, ktorá dosiahla známku B (68 percent). Najväčším skokanom rebríčka sa stala košická župa, ktorá sa v roku 2019 umiestnila na poslednom, teda ôsmom mieste. V rebríčku 2020 však skončila ako tretia so známkou B (66 percent).

Známku B získali aj trnavská župa (65 percent) a žilinská župa (63 percent). Práve hodnota 63 percent transparentnosti predstavovala rebríčkový priemer. Známku B získali prešovská župa s 58-percentnou transparentnosťou a nitrianska župa, ktorej transparentnosť dosiahla 56 percent. Nitriansky samosprávny kraj zaznamenal počas uplynulého roka najvýraznejšie zhoršenie, keď v uvedenom rebríčku klesol o štyri miesta.

Najmenej transparentnou župou je podľa TIS bratislavská župa. TIS vysvetľuje, že zhoršenie môže súvisieť aj so zmenami vykonanými na internetovej stránke župy, vďaka ktorej množstvo odkazov na stránke nefunguje a množstvo údajov, ku ktorým by mala mať verejnosť prístup na internetovej stránke samosprávneho kraja, chýba. Bratislavská župa získala celkové hodnotenie C+ pri 54-percentnej transparentnosti župy.

Transparency International Slovensko je nezisková mimovládna organizácia založená v roku 1998 so sídlom v Bratislave. Patrí k celosvetovému protikorupčnému hnutiu Transparency International s pobočkami vo viac než sto krajinách sveta.

Pror/SITA