Zomrel láskavý učiteľ a super chlap Piťo Strelec
Vo veku nedožitých 83. rokov zomrel dnes, vo štvrtok 30. apríla nadránom bývalý stredoškolský učiteľ Hubert Strelec z Piešťan. Ako nám oznámil jeho kamarát Jozef Müller – Piťo tíško zaspal, bez bolesti, jeho srdiečko nevydržalo.
Hubert Strelec zomrel vo veku nedožitých 83 rokov. (Autor: vd)
„Dnes, štvrtok 30.apríla 2020 nad ránom o 4.3o h. nás opustil priateľ, kolega, dobrý človek Hubert „Piťo“ Strelec vo veku nedožitých 83 rokov (nar. 14.okt.1937). Tíško zaspal, bez bolestí, jeho srdiečko nevydržalo…Česť jeho pamiatke ! R.I.P“, uviedol J. Müller.
Hubert Strelec sa narodil v Prešove 14.okt. 1937. V mladi, po vyučení pracoval vo Svite pod Tatrami, kde sa dostal do blízkeho kontaktu s priateľmi hôr, lyžovania, s vysokohorskými chatármi.
V Piešťanoch sa sprvoti aktívne ako pretekár – dorastenec zapájal do plávania, neskôr do lyžovania na Bezovci, kde bol trénerom a cvičiteľom lyžovania, staviteľom slalomových tratí či rozhodcom. Keď sa v Piešťanoch rozvinulo vodné lyžovanie, stal sa aktívnym členom klubu, bol vodičom motorového člnu, technikom i organizátorom.
S manželkou Annou vychovali dve deti – dcéru Andreu a syna Rastislava. Tešili sa spolu aj z vnúčat.
Všade, vo všetkých športoch bol obľúbeným parťákom, človekom ktorý do diania vlieval optimizmus a radosť z kolektívneho života.
V septembri 1969 prišli na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Piešťanoch vyučovať dielenské a prevádzkové cvičenia traja učitelia z učňovského strediska Tesly Piešťany, ktorí tento predmet vyučovali už predtým externe. Spolu s Michalom Lukačkom a Jozefom Kalnickým vtedy prijali natrvalo do pracovného pomeru aj Huberta Strelca. Kým Lukačko a Kalnický učili elektrikárov za sústruhom či inými mašinkami ručné a strojové obrábanie, Piťo, ako ho volali priatelia, kolegovia a aj takmer všetci študenti kraľoval elektrodielni , ktorá sa nachádzala v suteréne školy. Už vtedy prišiel na školu aj náš budúci triedny učiteľ Stanislav Vrábel, jeho prijali z prevádzky Tesly.
Žiaci školy sa každoročne zúčastňovali dielenskej prevádzkovej praxe vo vyrobných závodoch. A tak všetci študenti pred nami aj za nami, až do Nežnej si museli povinne odkrútiť prax buď v Tesle, alebo v atómke, v Chirane či po rôznych závodoch v mieste bydliska. Na elektrinu dochádzali ľudia zo širokého okolia – z celého Západoslovenského kraja. Vtedy pojem duálne vzdelávanie ešte nik nepoznal, ale my sme ho už v dobách socializmu naplno praktizovali – najmä naši kamaráti z učňoviek. Venovali sa im majstri, učili ich všetko, čo neskôr potrebovali v praxi.
Piťo, ten nás na hodinách elektomeraní učil zapájať elektrické obvody, pájkovať a hlavne – nezapojiť sa do obvodu vlastným telom! Bol zodpovedný za naše životy. Nikdy sme si to neuvedomovali tak, ako možno teraz.
My, žiaci elektrikári sme okrem dvojtýždňovej praxe milovali hlavne školské lyžiarske výcviky. Ak si dobre spomínam, práve Piťo mnohých z nás učil jazdiť na dvoch „prkénkach“. Trojica – Jožko Müller, Hubert Strelec a Paľo Kucharovič bola pre nás, žiakov „svätou“. Milovali sme ich humor, láskavosť, nadhľad, ľudskosť.
A Piťo – ten bol vždy ako usmievavé slniečko. Aj po rokoch sme sa stretávali na ulici, na športoviskách, v prírode. Vždy – aj keď ho možno niečo trápilo a nebol celkom fit – sa usmieval.
Telom aj dušou bol športovcom. Čo všetko robil , teraz neviem, jedno však viem, že s manželkou stále jazdil na bicykli po kolokruhu, bol parťákom, super chlapíkom a učiteľom.
„Hubert mal pod Bezovcom chatu, všetkých nás, kolegov tam pozval, bolo to príjemné stretnutie. Ako aj každé ďalšie naše stretnutia. Neprešiel okolo mňa, aby sa nezastavil a neporozprával sa,“ zaspomínala si na svojho kolegu bývalá slovenčinárka a ruštinárka Elena Kočvarová.
Vážený pán učiteľ, odpočívajte v pokoji! Vyslovujeme celej rodine, všetkým, čo ste ho mali radi, úprimnú sústrasť!
