Piešťanci a život s koronavírusom v zahraničí

Veľká Británia: Ľuďom nie je do smiechu

Rodák z Piešťan Palo Onder roky pôsobí ako úspešný florista v Londýne. Už aj tam je pozastavené bežné fungovanie krajiny. „Povolenie chodiť do práce majú iba kľúčoví pracovníci, čo znamená, že pracujú predajcovia, lekárnici či opatrovatelia. Väčšina ľudí však pracuje z domu, pretože vo Veľkej Británii je ekonomika založená na službách a moderné technológie sa dajú využiť,“ hovorí Onder.

Je to podľa neho obrovská zmena. „Bývam v centre a pokiaľ si potrebujem ísť napríklad nakúpiť, ľudí stretnem naozaj málo.“ Pravidlá sú také, že na ulici môžu byť najviac dvaja ľudia spolu a musia mať na vychádzanie z domu dôvod. Tým môže byť cesta do práce, nákup v obchode, lekárni alebo nákup niekomu staršiemu.

Posilnené sú aj policajné hliadky. „Dávajú pozor, či ľudia dodržiavajú nariadenia, a počul som, že niekde používajú i drony,“ hovorí Piešťanec žijúci v Londýne. „Máme možnosť ísť sa raz za deň prejsť niekde, kde sa nezdržiava veľa ľudí. Kým sa dostanem v centre z domu do parku, prejdem okolo viacerých ľudí. Najviac mi to preto vyhovuje večer, keď je vonku naozaj málokto. V noci tu však nie je dosť policajtov, takže je to trochu strašidelné, keď sú tie veľké ulice prázdne.“

Palo Onder si všíma, že rúška niektorí nosia, niektorí nie, no myslí si, že Londýnčania sú disciplinovaní a nestretávajú sa. Zavedenie opatrení a ich dodržiavanie sa podľa neho pozitívne odrazilo aj na čistote mesta a, zdá sa, že ustúpil i smog.

Tak ako na Slovensku, aj vo vzdialenom Spojenom kráľovstve zavládla nákupná panika, keď sa vykupovali obchody. „Vystupňovalo sa to však až do takej miery, že regály boli úplne prázdne. Nikdy predtým som nič podobné nevidel.“ Teraz to vraj vyzerá tak, že sa ľudia upokojili, obchody majú obnovené zásoby, no stále sa nedá zohnať toaletný papier.

Piešťanec hovorí, že už veľa ľudí prišlo o prácu, keďže podnikatelia pozatvárali firmy, fabriky, niektoré dokonca skrachovali a iní sú na pokraji krachu: „Vládne neistota, ľudia majú strach. Predpokladám, že do smiechu nie je nikomu.“

Palo Onder pracuje v sektore, ktorý je naviazaný na podujatia. „Tie sú momentálne zakázané, tak pracujem z domu, koľko sa dá. Plánujem veci, ktoré sa presunuli do druhej časti roka, pracujem cez sociálne siete. Odkedy je zákaz vychádzania, ešte som nemal šancu nudiť sa, ale chýba mi bežná práca.“

Podľa Piešťanca sa na Slovensku ku koronavírusovej kríze hneď na začiatku postavili veľmi dobre. „Britániu naopak považujem za krajinu, ktorá sa k problému postavila asi najhoršie. Je tu chaos. Infikovaných i obetí začalo pribúdať a myslím si, že na Slovensku toto ľudia pociťujú trošku menej, pretože majú pocit, že štát zasiahol, keď bolo treba. To sa o Spojenom kráľovstve povedať nedá,“ dodáva.

Rakúsko: Ľudia rúška nenosia

Ďalší Piešťanec Dominik Torák už roky pracuje v Rakúsku ako fyzioterapeut. Všíma si, že v uliciach, na parkoviskách, ale aj v obchodoch je oveľa menej ľudí. Malo by sa vraj chodiť von len s ľuďmi zo spoločnej domácnosti a po siedmej hodine večer už bez adekvátneho dôvodu nemožno ani vychádzať z domu či bytu. Nezachytil, že by bol v obchodoch extrémne vykúpený tovar.

Život tam však podľa neho vôbec nefunguje ako doteraz. „Ani ja pre vírus nemôžem pracovať. Som zavretý doma a v prípade potreby idem len do obchodu nakúpiť a naspäť. Som preč od rodiny a priateľov, lebo ak by som prišiel na Slovensko, musím zostať v karanténe, a ja stále čakám, že mi zavolajú a budem môcť začať pracovať, keďže účty treba platiť. Som živnostník, takže som aktuálne bez príjmu,“ opisuje svoju situáciu mladý Piešťanec, ktorého náplňou práce je v podstate blízky telesný kontakt s ľuďmi najmä z najohrozenejšej skupiny.

V obchode podľa neho vidno, že drvivá väčšina ľudí nenosí žiadne rúško ani rukavice. „Rakúšania to berú na ľahkú váhu. Ešte sa zvláštne pozerajú, keď niekto iný rúško má. Ako keby ten človek mal vírus,“ konštatuje fyzioterapeut, ktorý si všimol, že dokonca ani lekárnici neboli nijako chránení.

„Na Slovensku máme oveľa lepšie a účinnejšie preventívne opatrenia ako v Rakúsku. Slováci vnímajú vírus ako veľmi veľkú hrozbu a cítia potrebu chrániť seba aj ostatných. Tu v Rakúsku vôbec,“ myslí si Dominik, ktorý dodáva, že teraz, keď by mali Rakúšania dodržiavať pravidlá, ako si zvyknutí, paradoxne ich nedodržujú vôbec.

Taliansko: Každému niekto známy umrel

Posledná Piešťanka, ktorá sa s nami podelila o svoje skúsenosti, žije už 25 rokov v Taliansku, si neželá však byť menovaná. Býva v regióne Marche, ktorý je spomedzi talianskych regiónov asi štvrtý v počte osôb infikovaných novým koronavírusom.

Piešťanka má dve deti, sú doma už od 26. februára. Pôvodný termín návratu bol 15. marca, teraz je stanovený na 3. apríla, no podľa aktuálnej, naďalej vážnej situácie je nepravdepodobné, že by sa deti do školských lavíc vrátili. Vyučuje sa cez elektronický školský register, pričom niektoré školy vyučujú online. „Práve teraz sa zisťuje, kto má k dispozícii technické zabezpečenie, počítač, wifi. Ak niekto nebude mať, zdá sa, že to zabezpečí ministerstvo. Z tohto hľadiska môžeme predpokladať, že situácia nebude trvať krátko,“ hovorí Piešťanka.

„Spočiatku sme to nebrali veľmi vážne, pretože sme si mysleli, že vírus je ďaleko od nás, a médiá to prezentovali ako obyčajnú chrípku, ktorú môžeme zvládnuť.“ V ďalšej fáze sa všetci obávali o zásobovanie, a tak nakupovali potraviny. Napokon vláda obyvateľov ubezpečila, že sa nič podobné nestane. Spočiatku dobre fungovali donáškové služby potravín, ktoré sú dnes mimoriadne vyťažené. Okrem supermarketov začali robiť donášku i malí obchodníci.

„Z domu vychádzame len v naozaj nevyhnutných prípadoch. Podľa zákona môžeme vyjsť von len s certifikátom, a to len z dôvodu práce, zdravia a urgentnej situácie,“ približuje Piešťanka. Pokuty za nedodržanie sú od 300 do 3000 eur. Ľudia sa pri vychádzaní z domu chránia rúškami či respirátormi. „Myslím si, že už naozaj pochopili vážnosť situácie, lebo každý z nás mal buď priateľa, alebo príbuzného, ktorý zomrel, alebo bol na jednotke intenzívnej starostlivosti.“

Vláda sa rozhodla uzatvoriť výrobné zariadenia, ktoré nie sú nevyhnutné. „Sme si vedomí toho, že je to nutné. Ale tiež máme veľké obavy, ako nás to zasiahne z ekonomického hľadiska, ak sa tento náš produktívny motor zastaví. Zatiaľ, kto je vedený ako zamestnanec, má nárok na podporu, ktorú si spoločnosť vyžiada od štátu na určitú dobu. Horšie je to však so živnostníkmi, pretože tí majú len minimálne zabezpečenie od štátu vo výške 600 eur, a to len do konca marca. Napriek tomu všetko ostatné, ako platenie faktúr či energií, plynie ďalej.“

Piešťanka si myslí, že opatrenia na Slovensku, i keď mohli prísť skôr, sú na dobrej úrovni, keďže našinci sa z chýb ostatných krajín mohli poučiť. „Ak môžem poradiť – dodržiavajte absolútne všetky nariadenia. Ide o váš život a život vašich najbližších,“ dodáva na záver.