Všetko dobré k MDŽ, aj postupku aj osušku
„Som naštvaný, prečo tí komunisti vymysleli Medzinárodný deň žien práve na 8. marca, keď ja mám narodeniny. Všetci v robote, aj v šenku pijú na zdravie ženám a mne nikto ani ruku nepodá,“ žartovával náš otec, keď sme najskôr doma zavinšovali s kyticou karafiátov mamičke k MDŽ a až potom sme dali fľašku jemu. V ten deň sme oslavovali všetci. Aj my, deti.
Možno vám urobí radosť aj kávička a žolo. (Autor: vd)
Lebo v rodine panovala dobrá náladička. A tak sme žartovali, hrali karty, pili kávu (culifindu pre deti, smrťáka pre dospelých), rozbalili osušku či nejaký uterák alebo inú textíliu, čo mama dostala od Závodného výboru Revolučného odborového hnutia koncenového podniku Tesla Piešťany a plánovali si, kto prvý sa do tej osušky v pionierskom tábore utrie po sprchovaní v spoločných sprchách v umyvárke. Ušla sa každému. Striedali sme sa v termínoch aj v lokalitách. A nikoho ani nenapadlo povedať – to je moja, to je mamina, to je sestrina či bratova. Osuška bola pekná. Nová. Najnovšia v domácnosti. Nech sa ňou popýši a utrie každý z nás.
Časy sa zmenili. Už nemôžem dať kytičku mame a fľašu otcovi. MDŽ mi už ostalo iba ako spoločná spomienka na oboch pre mňa najvácnejších ľudí. „Čaro a mystérium života ľudí je založené na vzťahu muža a ženy. Práve to mystérium je zárukou, že ľudský rod pretrvá. A žena je tou esenciou mystéria. Katalyzátorom a enzýmom.Všetko najlepšie k sviatku MDŽ,“ napísal mi istý čitateľ Piešťanského týždňa.
Ďakujem za tie slová aj ja. Pisateľ do nich votkal aj naše rodinné mystérium a verím, že aj to vaše. No, milí moji, tak si ho užívajte – aj s kvetmi, aj s fľašou a potom hoci aj v spoločnej osuške. A ja pijem dnes pre chorobu len tú culifindu a cibuľový čaj na pamiatku mojej mamy a otca. Myslím si, že tam hore dnes spolu mastia karty.
