Fašiangové nebíčko od dcéry svadobnej kuchárky z Rakovíc
Smrť býva milosrdná. Vezme si človeka, ale nie spomienky na neho. Tie ostávajú ako drobné kamienky na dne potoka. Voda ich obmýva, no ak ich vytiahnete a vezmete do rúk, slnce ich vysuší tak ako vaše slzy, a keď sa do nich oprie silnejšie, začnú hriať na dlani. Stískate ich a usmievate sa na ne, celkom ako pri spomienke na to najmilovanejšie stvorenie sveta
Na svoju mamu Annu Vrchkú a jej fašiangovú pochúťku – trepané fánky – si zaspomínala naša čitateľka Janka Horylová z Rakovíc: „Práve som dorobila fánky, pritom som si zaspomínala na mamu, vlastne každý deň si na ňu spomeniem nielen modlitbou, ale aj keď beriem do rúk rôzne predmety, ktoré mi zostali. Tiež keď niečo robím, veľakrát začínam otázkou: ‚Ako si to, mama, robila?‘ Február má pre mňa príchuť dobrôt, vždy niečo urobím ‚vysoko‘ nezdravé, a tiež príchuť spomienok. V tomto roku 12. februára to boli mamine nedožité 101. narodeniny. Posielam fotografie, obrus je práca jej šikovných rúk, dokonca aj váľok, ktorý používam, mám po nej.“
Recept: Trepané fánky
Potrebujeme:
4 žĺtky, na každý dáme 3 polievkové lyžice šľahačkovej smotany, 1 polievková lyžica práškového cukru, medzi prsty soli, múky hladkej špeciál toľko, koľko znesie uvedená zmes, aby bolo cesto vláčne
Postup:
Všetky suroviny spolu zmiešame. Dobre ho váľkom trepeme (ako keby sme cesto bili palicou!). Keď je „vytrepané“, zvinieme ho, rozgúľame a opäť zvinieme – opakujeme trikrát, na štvrtý raz tenko rozvaľkáme a rádlikom robíme fánky. Vyprážame z obidvoch strán v horúcom oleji – veľmi rýchlo sa urobia. Hotové dávame na papierový obrúsok, nech prebytočný olej vytečie. Kto chce, popráši si ich ešte práškovým cukrom.
Dobrú chuť!
