Šabľovníci z Nižnej sa blysli v nových krojoch
Mládenci v novoušitých farebných vestách, súkenných nohaviciach a košeliach, dievčatá v krojoch z Nižnej i ďalších obcí piešťanského regiónu sa v sobotu 22. februára vybrali v sprievode Dychovej hudby Rovina na obchôdzku po obci Nižná. Na priedomí ich vyčkávali zvedavci, za bránou rozvoniavali šišky, fánky, pagáče a gazdovia rozlievali slivovicu, marhuľovicu či domáce vínko do štamperlíkov i väčších pohárov.
V Nižnej obnovili dávnu tradíciu chodenia pod šable, mládenci mali nové kroje. (Autor: vd)
Lúčenie s fašiangom malo tak ako v dávnej minulosti príchuť obrovskej radosti, tanca a hodovania, ale v istých prípadoch vyhŕkli obyvateľom aj slzy. To vtedy, keď v dome prežívali smútok a nebolo možné zabudnúť, že ešte pred pár mesiacmi bol na svete ich otec, mama, sestra, brat, manžel či manželka. Vtedy tanečníci urobili dlhý rad, sklonili hlavu a dychovka hrala pietnu skladbu.
„Ide o krásny zvyk, ktorý udržiavame v našej malej dedinke už dlhé roky. Hovorím o fašiangoch alebo po našom ‚skákaní pod šable‘. Každý rok v období fašiangu sa stretnú mladí slobodní chlapci, muzikanti a dievčatá v krojoch a chodievajú od domu k domu s otázkou, či zahrajú veselú alebo smutnú pesničku,“ uviedol propagátor akcie Martin Novotný.
Pestrofarebný sprievod chlapcov vo farebných vestách a dievčat, ktorým hlavy zdobili červené stuhy alebo bohaté červené vence z kvetov, šli v sprievode richtára Michala Piačku a hajdúcha Šimona Pavliša, ktorý robil prieskum, aká skladba sa bude hrať po celej Nižnej. S obnovou krojov pre veselú chasu pomohli miestne seniorky, mladí si na kroje zarobili práve chodením pod šable minulý rok. Ako nám prezradila šéfka dievčenského kolektívu Soňa Janechová, o obnovu krojov sa vraj najviac pričinila pani Jarmila Kováčová.
Vyspovedali sme gazdinky aj gazdov. Mnohí si spomínali ešte na časy, keď boli mladí oni a patrili do partie šabľovníkov. Dievčatá vtedy s nimi nechodili, tie čakali doma, aby ich mládenci vytancovali. Tak ako v súčasnosti, aj vtedy to bol náročný maratón, ktorý sa končieval pochovaním basy, zábavou, pohostením a potom štyridsaťdňovým pôstnym obdobím. „Smažila som šišky a robila som aj fánky, ochutnajte,“ ponúkla nás Oľga Pavlišová a vymenovala všetkých členov jej rodiny, ktorí sa aktuálne zapojili do ľudovej slávnosti.
V ten deň autá, čo prechádzali dedinou, zastali a väčšinou nechali šabľovníkov, nech sa vytancujú. Tí nestrácali ani náladu, ani dych a spievali: „Pod šable, pod šable, aj pod obušky, my šecko bereme, aj plané hrušky…“
