Fantázia živí strach
Je to zvláštne, no každý z nás sa v živote stretáva s prekonávaním nejakého druhu strachu. A nejde pritom len o fóbie z výšok, uzavretých priestorov, vody, pavúkov, hadov či psov, teda strach, s ktorým sa bez problémov zveríme svojmu okoliu. Často ide o akýsi vnútorný nepokoj, strach z odmietnutia, opustenia, zrady, ba dokonca výsmechu.
Vytvárame si v hlave vlastné fantazijné zápletky, často až v absurdných súvislostiach. Bojíme sa budúcnosti. Toho, že sa zopakuje niečo z minulosti, ale aj toho, že sa niečo nezopakuje už nikdy. Je to iracionálne a nepotrebujeme, aby to niekto zo širšieho okolia vedel.
Strach nás však dokáže v mnohom ovplyvniť. V správaní sa k ľuďom, v konaní, respektíve nekonaní. Otázka je, či ho necháme zvíťaziť. Či necháme, aby ovplyvnil naše skutky alebo zabránil otvoriť nové možnosti. Či necháme iných, aby nás prostredníctvom neho zákerne opantali vlastnými desmi a namiesto toho, aby nám pomáhali strach prekonávať, budú ho v nás ešte viac živiť pre svoj vlastný prospech.
Každý z nás sa niečoho bojí, len niektorí ľudia sa rozhodli strachu nepoddať. Využiť fantáziu, kreativitu a bystrý um, aby vymysleli niečo, čo môže pomôcť iným a spraviť tak zo sveta zasa o kus lepšie miesto. Iste sa niečoho boja aj ľudia, ktorí majú množstvo skvelých nápadov a plánujú sa uchádzať o hlas ľudu v projekte participatívneho rozpočtu, o ktorom píšeme na strane 7. Určite niektorí z nich premýšľajú, či je ich nápad dostatočne užitočný, dobre rozpracovaný, či sa bude ľuďom páčiť a či s ním uspejú. Ak by sa títo kreatívni ľudia nechali ovládnuť strachom, nemali by sme kopu skvelých vecí, za ktorými už dnes hrdo a úspešne stoja.
Ak by sa športovci nechali ovládnuť strachom z prehry či zranenia, na stranách 21-24 by sme nemali ani zmienku o ich úspechoch. A ak by sa rodičia nechali ovládnuť strachom z príchodu dieťaťa, nemali by sme na strane 17 fotografie dvoch krásnych malinkých bábätiek. A strach o dieťa pozná azda každý milujúci rodič. Rovnako i to, že je veľmi ťažké sa s ním naučiť žiť a nenechať ho prerásť cez zdravý rozum.
Asi nie som sama, kto pozoruje silnejúci strach v spoločnosti. S argumentmi postavenými „na vode“ ju polarizuje na skupiny, ktoré sa v podstate boja jedna druhej navzájom. Je to veľmi zvláštne a myslím si, že aj dosť nebezpečné, lebo niekomu to môže skutočne prerásť cez hlavu.
Pokúsme sa v akýkoľvek deň, hoci v utorok či štvrtok, a nielen cez sviatky, nájsť pokoj a nenechať sa sužovať vyfabulovanými hrozbami, ktorým sme uverili alebo sme si ich sami vytvorili fantáziou. Nebáť sa zbytočností je oslobodzujúce.
Alexandra Mathiasová
