Po 109 dňoch vo väzení dostal milosť od prezidentky

Otec troch detí sa živil poskytovaním IT služieb pre súkromný sektor, niekoľko rokov sa venuje aktivizmu, organizuje charitatívne udalosti, robí masáže, pravidelne cvičí a snaží sa urobiť svet krajším miestom. No ako sám hovorí, urobil v živote niekoľko chýb.

V auguste 2019 zverejnil Ľubomír Harmanovský na svojej stránke blog, ktorý nazval tým najťažším zo všetkých. Zveril sa v ňom so svojou situáciou, stál totiž pred povinnosťou nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. „Stalo sa to v období, keď som po vyhorení v IT sektore v roku 2012 opustil finančne lukratívnu prácu a dal sa na cestu ‚idealizmu‘. Následne sa výrazne zhoršila moja finančná situácia a nebol som schopný platiť výživné vo výške, ako keď som nadštandardne zarábal,“ napísal o probléme, ktorý vykulminoval do stavu, že za zanedbanie výživy bol odsúdený na 12 mesiacov nepodmienečne.

Všetky záväzky však napokon exmanželke uhradil aj s úrokmi. Po vynesení rozsudku ale nestihol osemdňovú lehotu na odvolanie, a tak sa povinnosť nastúpiť do výkonu trestu stala v roku 2016 právoplatnou i napriek tomu, že dlhy vyrovnal. „Podával som odvolania, konzultoval s právnikmi a všetkými možnými zdrojmi, podal som žiadosť o odklad výkonu trestu či žiadosť o milosť vtedajšiemu prezidentovi Kiskovi,“ opísal svoje aktivity smerujúce k odpusteniu trestu.

Blog v auguste zdieľali stovky ľudí, žiadosť o milosť Ľubomír Harmanovský adresoval aj súčasnej prezidentke Zuzane Čaputovej, no prezidentská kancelária sa nestihla vyjadriť včas pred dňom D. Tým bol 19. august, keď napokon nastúpil do výkonu trestu vo väznici v Ilave.

Počas celého pobytu využíval možnosť korešpondencie so svojimi priateľmi a blízkymi, za čo sa im počas sobotňajšej diskusie v ŽiWelli aj verejne poďakoval. Opísal však veľmi zdĺhavý proces, ktorý za každým jedným zaslaným i prijatým listom stojí. V dobe, keď sme zvyknutí na odpoveď v priebehu niekoľkých sekúnd, bol kontakt s verejnosťou prinajlepšom v týždňových intervaloch ako z iného sveta.

Nielen preto svoju „skúsenosť v base“ nazval paralelným svetom. Medzi múrmi ilavskej väznice po budíčku o piatej čítal, cvičil. Zažil aj neprístojné správanie tamojšej pedagogičky, ale tiež zvláštny systém hygieny väzňov, ktorí do sprchy môžu ísť len dvakrát do týždňa, aj to im pracovník pustí vodu len na minimum času. A podľa vlastných slov po rozhovoroch a pozorovaní okolia zistil, že namiesto prevýchovy či nápravy sa v takomto zariadení človek skôr zdokonalí v páchaní trestných činov.

Po vyše mesiaci Piešťanca preložili na otvorené oddelenie bratislavského Justičného paláca. Tam už sa mohol voľne pohybovať, chodiť do supermarketu, pracovať a celkový pobyt pripomínal skôr tábor. Naďalej však nemohol byť so svojou rodinou, s deťmi, starať sa o ne a chýbal aj jeho príjem.

Vo väznici sa však stretol s viacerými ľuďmi, s ktorými udržuje kontakt naďalej. V rámci rozpravy nezabudol ani na spoluväzňa, ktorý každému prial, aby si svoj trest odkrútil v plnej dĺžke. No Piešťanec bol vďaka svojej inteligencii pre neho niečo ako chodiaca encyklopédia.

„Spoluväzeň mi raz povedal, že mi praje, aby ma podmienečne prepustili. Všetci boli prekvapení. Onedlho nato som vonku stúpil do h**na a dva dni potom ma pustili,“ pobavil prítomných divákov nečakanou zhodou okolností.

Po 109 dňoch tak nastal deň, keď dostal príkaz obliecť sa tak, aby mohol ísť mimo areálu. Najprv netušil, o čo ide, no keď prišla informácia, že sa má zbaliť, pomaly mu to dochádzalo. Od prezidentky prišlo kladné vybavenie žiadosti o milosť a Harmanovský mohol opustiť prostredie väzenia. „Dobrý deň, práve ma pustili z basy, požičali by ste mi svoj mobil?“ požiadal po odchode z Justičného paláca čašníčku v neďalekej kaviarni, aby si mohol zavolať. Jeho milovaná partnerka Karin, ktorá sa po celý čas starala aj o jeho komunikáciu s verejnosťou, však už o milosti vedela.

Po celý čas si písal denník, ktorý v súčasnosti prepisuje do elektronickej podoby a crowdfundingom sa snaží vyzbierať peniaze na to, aby z neho mohla vzniknúť kniha. Mieni sa angažovať aj v oblasti práva, ktoré ovplyvnilo podobu trestu, pretože ho považuje za zastaraný a skôr, aby pomohol, desiatkam rodín, a najmä deťom, akurát uškodí.