Dáša Libiaková je doma v našom meste

Program pozostával z vianočných piesní a skladieb svetových autorov, aby zazneli aj spomienky na legendy. Kompozície Ladislava Gerhardta, piesne repertoáru Evy Olmerovej a Vlasty Prúchovej sú nosnými piliermi programu Jazz za železnou oponou.

Dáša Libiaková je v domácom prostredí presvedčivá ešte viac než pri hosťovaní v iných mestách. Istotu jej dodala aj sprievodná zostava zložená z osobností slovenskej džezovej scény. Kapela Skylark Q hrala v obsadení: Jozef Brisuda – kontrabas, Pavol Bodnár – klavír, Lajko Horský – trúbka, Jano Babič – bicie nástroje. Kvalitný koncert potvrdil blízkosť džezu ako žánra každému citovému pohnutiu poslucháčov, tentoraz v prajnej atmosfére blížiacich sa Vianoc.

Libiaková patrí dlhodobo k špičkovým osobnostiam hudobnej scény na Slovensku. Jej pestrý repertoár predstavuje široký umelecký záber, ale hlavne nezvyčajnú flexibilitu jej speváckeho prejavu od singu cez šansóny po džezové skladby. Mať osobnosť s takou účasťou na kultúrnom dianí v meste je veľká prednosť, ktorá nás musí napĺňať hrdosťou a vďakou zároveň, preto vznikol aj tento rozhovor.

Aký bol tvoj „džezový“ rok?

Pred štyrmi rokmi som sa presťahovala z Banskej Bystrice do Piešťan, a tak sa veľa v mojom živote zmenilo. Nielen v súkromí, ale aj pracovne. Nebolo jednoduché účinkovať a hlavne skúšať s bystrickým triom Nothing But Swing, s ktorým som dosť rokov spolupracovala. Postupne som sa tu aklimatizovala a spievala a spievam aj s piešťanskými hudobníkmi, aj keď už len príležitostne. Spolupracujem s gitaristom Ondrom Botekom a príležitostne aj s inými hudobníkmi a kapelami. Často spievam v Trenčíne, na pozvanie Janka Babiča, kde som bola súčasťou projektu Jazz za železnou oponou či džezového festivalu Jazz pod hradom v sprievode kapiel The Jazz Hostages a Skylark Q. Okrem toho som mala vystúpenia s Dámskym komorným triom z Banskej Bystrice, s ktorým mám projekt Piesne Hany Hegerovej. Aj keď to nie je celkom o džeze, spievam tam aj džezové veci, napríklad z kultového filmu Kdyby tisíc klarinetů či blues Černá Jessie a zopár džezových skladieb, ktoré mi pred rokmi do slovenčiny pretextoval pán Milan Lasica.

Zdá sa, že ťa sprevádzalo po celý rok hneď niekoľko „slávikov“?

Áno, spievania za môj život bolo dosť, a tak som sa rozhodla venovať trošku aj iným, viac organizačným aktivitám a projektom. Tento rok som sa rozhodla zrealizovať prvý ročník speváckej súťaže pre deti od 7 do 17 rokov – Piešťanský Slávik – a bola som milo prekvapená, aké máme talenty. Z piešťanských spomeniem aspoň 13-ročnú Chiaru Penacchiniovú, ktorá skončila na treťom mieste, ale myslím si, že budeme o nej ešte veľa počuť. Prvý ročník sme s úctou venovali tomu najväčšiemu československému slávikovi Karlovi Gottovi.

A čo piešťanský džez? Nechýba ti džezový festival?

Džez v Piešťanoch stále žije, hlavne v podobe koncertov v La Musice, aj keď fakt je, že piešťanskí džezmeni nemajú veľa príležitostí zahrať si „doma“. Ale džezmeni to všeobecne nemajú jednoduché. Pravda je však, že je to otázka peňazí. Niekedy, keď počúvam, ako sa zvyšujú platy tam alebo tam, vždy sa pýtam, kedy už konečne niekto zvýši platy aj nám džezmenom? Je to nespravodlivé, keď vidím, za aké malé honoráre koncertujú hudobníci veľakrát európskeho formátu. Rozhodla som sa aj ja prispieť k propagácii džezu, konkrétne džezových speváčok, keďže sú naozaj skvelé a prakticky ich nikto na Slovensku nepozná na rozdiel od kolegýň z pop-music. Pripravujem jedinečný „open air“ koncert Jazz Divas.sk v Hudobnom pavilóne v Piešťanoch 18. júla od 19.00 h, na ktorom vystúpi osem-deväť najlepších slovenských džezových speváčok v sprievode Gabo Jonáš Bandu a ja sa na to veľmi teším. Samozrejme, je to odvážny krok, lebo na džez sa peniaze zháňajú veľmi-preveľmi ťažko, ale opakujem si neustále, že odvážnym šťastie praje, tak uvidíme 🙂

Čo chystáš do nového roka?

Okrem spomínaného koncertu pripravujem druhý ročník súťaže pre mladých spevákov Piešťanský Slávik 2020 a v rámci toho by som rada zrealizovala aj nejaké workshopy a školenia pre deti zamerané na celkový pódiový performing. No a čo sa týka spievania, zatiaľ nemám vybookovaný kalendár.

Čo by nemalo u teba na Vianoce chýbať?

Ja a Vianoce? Keďže moje dcéry žijú v zahraničí, na Vianoce posledné roky nebývam doma. Neviem ešte, ako to bude tento rok, niektoré veci nepotrebujem plánovať, keď treba, zbalím si kufor a idem. Vianoce majú aj pre mňa to jedinečné čaro pokoja a mieru. Vtedy najviac rozmýšľam o tom, prečo je na svete zlo, prečo si človek prestáva vážiť človeka, prečo všetky deti na svete nemôžu byť šťastné, prečo nemôžeme žiť tak, aby bol na tejto Zemi raj, a mnoho ďalších „prečo“. Milujem vianočné piesne, nikdy nebudú pre mňa ohrané a vždy sa teším, keď sa na záver Polnočnej omše zhasne a zaspievame Tichú noc. Želám všetkým čitateľom Piešťanského týždňa a poslucháčom Rádia Piešťany krásne a pokojné sviatočné dni. 

Jano Babič