M. Jurčová: Človek musí vedieť, kedy skončiť

O tom, čo pre ňu znamená kultúrne stredisko, mesto Piešťany, čím sa musela počas svojho pôsobenia brodiť a s akými emóciami bude odchádzať, nám prezradila v rozhovore.

Kedy ste začali pôsobiť v čele mestského kultúrneho strediska (MsKS) a ako ste sa tam dostali?

Do práce som nastúpila 1. júla 2004 a bol to pre mňa naozaj šťastný deň. Dovtedy som robila riaditeľku jedného hotela na Sĺňave a vždy ma veľmi bavilo pracovať s ľuďmi, stále niečo organizovať, zariaďovať. Bola som veľmi rada, že som sa ako Topoľčianka dostala do Piešťan, no prišla som medzi neznámych ľudí. Nepoznala som nikoho, nedostala som sa sem protekčne, a tak som nemusela byť nikomu za nič vďačná.

Aké to bolo obdobie?

Veľmi ťažké. Nepoznala som prácu v kultúre, nepoznala som tu ľudí a nemal mi ani kto poradiť. Predo mnou bol iba ktosi poverený riadením, ale nebol tu nik, kto by mi mohol odovzdať celú agendu. Takže som ani nevedela, čo ma čaká. Prvé mesiace boli také, že som sedela na koberci, plakala a premýšľala nad tým, či tu mám zostať alebo v skúšobnej dobe odísť. Povedala som si však, že nie som nejaká padavka, zostanem a dnes to rozhodne neľutujem.

V akom stave bolo MsKS, keď ste nastúpili do funkcie?

Keď som sem prišla, myslela som si, že som sa ocitla 20 rokov dozadu v čase. Na Malej scéne MsKS boli drevené okná pribité klincami, ktoré sa v zime nedali otvoriť. Zozadu strediska máme kuchynku, kde neboli mreže, žiadna brána a raz, keď som tam prišla, našla som tam bezdomovca hrabať sa v našej chladničke. Kedysi tu v budove MsKS bol dokonca bar, a keď som sem prišla, celá budova zapáchala ako krčma a deň čo deň sme museli odpratávať fľašky a rozbité poháre. Nepáčilo sa mi to a postupne sa nám podarilo bar zrušiť. Podľa mňa také zariadenie do MsKS nepatrí.

Postupne sme spravili bránu, vymenili okná, vchodové dvere, spravili strechu, podlahy, stropy, dokupovali sme inventár, nábytok. Na všetko sme si museli ušetriť, pretože peňazí naozaj nie je nazvyš. Ale nikdy som sa tým nechválila. Robila som to preto, aby sa tu moji ľudia cítili ako doma a s radosťou chodili do roboty. A mnohí k tomu aj vlastnými rukami prispeli, pretože som tu mala a mám šikovných ľudí.

Rekonštrukciou prešlo i kino…

Kino prešlo digitalizáciou. V rezervnom fonde sme ušetrili peniaze a tým pádom nezaťažili mestský rozpočet. Zriadili sme 3D premietanie, podali sme si žiadosť do Audiovizuálneho fondu, ktorý nám pomohol. Nebyť toho, možno digitálne kino v Piešťanoch ani nie je. Hoci bolo kino zrekonštruované v roku 2003, bolo tam obrovské množstvo nedostatkov. Museli sme meniť stoličky a v podstate tam až doteraz stále niečo riešime. Robíme to však z usporených peňazí.

MsKS organizuje veľa podujatí. Na ktoré ste najviac hrdá alebo vám ostane výraznejšie zapísané v srdci?

Som neskutočne šťastná, že pripravujeme podujatia týkajúce sa zdravotne znevýhodnených detí a pacientských organizácií. Takáto spolupráca je mojím zadosťučinením a srdcovou záležitosťou, pretože týmto ľuďom sa vždy venovalo menej pozornosti. Funkcia riaditeľa nie je len o objednaní koncertov, ale treba v nej mať otvorené srdce pre každého.

A keď sa na to pozrieme bližšie, v čom teda spočíva funkcia riaditeľa MsKS?

Nie je to o iba koncertoch, ako by sa mohlo niekomu z vonkajšieho prostredia zdať. Je to o bezpečnosti, požiarnej ochrane, revíziách. Človek si nedokáže ani predstaviť, koľko revízií je treba urobiť len v kine Fontána. Treba sa postarať o ľudí, o to, aby sme neprekročili rozpočet, teda čo ešte môžeme a čo už nemôžeme spraviť. Máme 15 pracovníkov a štyri objekty, takže musíme riešiť, kto koho kedy môže zastúpiť, keď sa čerpajú dovolenky. Nie je to jednoduché a človek musí byť aj akýmsi psychológom. Nedá sa vyhovieť všetkým, ale treba sa o to snažiť. Okrem toho je riaditeľ v centre pozornosti verejnosti z pohľadu zodpovednosti za inštitúciu.

Ovplyvňuje vašu prácu aj to, kto je aktuálne zvolený do čela radnice a mestského zastupiteľstva?

Zažila som troch primátorov a nespočetné množstvo poslancov. Za každého vedenia sa mi ale robilo dobre a nemôžem povedať, že jeden primátor bol lepší ako druhý. Svoju prácu som sa snažila robiť tak, aby boli spokojní. Myslím si, že by funkciu riaditeľa nemalo ovplyvňovať, ako sa mení vedenie mesta, lebo riaditeľ by mal byť politicky nezávislý.

Čo bude teraz nasledovať? Kedy nastúpi nový riaditeľ?

Je vyhlásené výberové konanie a kandidátov bude posudzovať mestské zastupiteľstvo. Neviem, či vyberú nového riaditeľa už v prvom kole, ak nie, bude treba vyhlásiť druhé kolo. Som ochotná nového riaditeľa zaučiť a odovzdať mu všetko tak, aby mohol plynule pokračovať v práci. Nechcem, aby sa dostal do pozície, v akej som začínala ja, keď mi nemal kto informácie a skúsenosti odovzdať. Nechcem nikoho ani poveriť vedením, lebo pracovníkov je málo a nemajú priestor na to, aby mohli robiť ešte aj toto. Budem tu teda dovtedy, kým ma mesto bude potrebovať, aby môj odchod nenarušil chod MsKS.

S akými emóciami budete odchádzať?

Nechcem si predstavovať ten deň, keď budem končiť. Určite ho budú sprevádzať slzy, pretože sú za mnou neskutočne prežité roky, či už v dobrom, alebo aj v zlom. Toho zla však bolo menej ako pekných chvíľ. Vždy keď som odniekiaľ odchádzala, bolo to emotívne, ale odtiaľto odchádzať bude veľmi ťažké. Človek však musí vedieť, kedy má skončiť. Teším sa na moje tri krásne vnúčatká, ktoré mi už teraz vedia povedať: „Babi, nechoď už do robotky.“ Určite sa ale niečomu budem naďalej venovať, lebo potrebujem byť v kontakte s ľuďmi.

Do Piešťan sa budete rada vracať?

Samozrejme. Pôsobím v Piešťanoch 20 rokov a to je podstatná časť života. Určite sa sem budem rada vracať či už na kávu, porozprávať sa s ľuďmi, ale určite aj s radosťou pomôžem, keď bude treba.

Chceli by ste čitateľom niečo odkázať?

Chcela by som, aby sa ľudia vždy tešili na programy, ktoré pre nich MsKS pripravuje. Nie každý program bude pre každého, ale vždy sa snažíme o to, aby sa im to páčilo. Už teraz pripravujeme otvorenie letnej kúpeľnej sezóny a ďalšie podujatia, ktorých dokopy organizujeme, spoluorganizujeme alebo personálne zastrešujeme ročne približne 700.