Predvianočný večierok bývalých poštárov
Bývalí piešťanskí poštári sa po roku opäť stretli v hoteli Piešťany. Bolo ich síce menej ako vlani, ale vraj našli spôsob, ako zlákať na budúci rok na predvianočné hodovanie ďalších kolegov.
Piešťanskí bývalí poštári mali opäť parádny večierok. (Autor: vd)
Boli tu ženy i muži, ktorí prežili na pošte a s poštárskou čapicou na hlave a brašnou po boku niektorí zopár, iní takmer celý svoj aktívny pracovný život. „Škoda, že z roka na rok prichádza menej kolegov, ale ak na budúci rok prídu medzi nás aj ďalší, bonusom bude, že im zabezpečím, aby ich opäť prijali na poštu,“ žartoval organizátor podujatia Michal Verchola.
Mnohí z nich spomínali na „krásne zlaté časy“, keď sadali na bicykel a v čase i nečase vyrážali s poštárskou brašnou plnou listových zásielok, korešpondenčných lístkov, pohľadníc či iných zásielok do svojho rajónu. Mnohí svoje povolanie milovali. Najmä preto, že nikto nekontroloval, kedy odchádzajú z práce. Dôležité bolo rozniesť listy, peniaze a noviny a mohli utekať kade ľahšie.
V krátkych dňoch, keď bolo málo novín a časopisov (v tom čase letela najmä Slovenka, Život a Pravda a nedeľu), sa dala práca stihnúť aj do jedenástej. Dôležité bolo všetky listy odniesť adresátovi. Ak bolo potrebné odovzdať do vlastných rúk doporučenú zásielku, zazvonili a chvíľu počkali. Keď sa adresát neozval, až potom písali lístok a vkladali ho do schránok. Aj oni sa síce náhlili, ale nie natoľko, aby človeku, ktorému zásielku niesli, ju aj neodovzdali.
Pospomínali ešte na všeličo. Na vianočné večierky, na chvíle strávené v kolektíve zamestnancov piešťanskej pošty aj na pokazené bicykle a defekty. Bolo o čom debatovať dlhé hodiny.
