Chalani, na maturite zabojujte ako na futbale!

Aj na ich stužkovej slávnosti, kde hrala živá kapela, nechýbali príhovory, šerpovanie, stužkovanie i prvý tanec s dojatými maminami. Hrdí otcovia sledovali spoza nádherne vyzdobených stolov reštaurácie Semafor, ako rýchlo im tí ich kedysi malí chlapci vyrástli. Veď sú z nich už muži. Traja študujú telekomunikačnú techniku, piati sa zaúčajú do tajov telekomunikácií a počítačových sietí a ôsmi budú odborníkmi na počítačové systémy. Majú medzi sebou mimoriadne talenty – Petra Brandajského, Adama Gálika, Adama Mundiho a robotika Petra Bečku.

„Asi polovica z týchto chalanov behá za loptou na futbalových ihriskách, jeden sa úspešne venuje MMA. Počas troch rokov viackrát vyhrali na škole všetky turnaje alebo boli aspoň tretí. Našu školu reprezentovali na okresných aj krajských súťažiach,“ podotkol Ľubomír Tuchscher. Na stužkovej slávnosti pripravili pre svojich rodičov aj pozvaných učiteľov prezentáciu snímok z rôznych podujatí, výletov, exkurzií i lyžiarskeho výcviku. Fotky zozbieral Peter Brandajský.

Pretože išlo o čisto chlapčenskú triedu, tancoval sa tu i mužský tanec. Chlapi sa pochytali a tancovali do kruhu tak, ako zvyknú tancovať orientálne či ázijské národy. Zábava bola super a tombola tiež, takže niektorí rodičia i učitelia odišli domov zo stužkovej s nejakým originálnym darčekom.

K svojim žiakom sa prihovoril triedny učiteľ: „Sú míľniky v živote, ktoré zanechajú nezabudnuteľné spomienky, zohrejú naše srdcia i dušu a ponechajú sa aj pri prekonávaní prekážok a ťažkostí každodenného života. Stužková takým dňom nepochybne je. Je to krásny a vzácny deň s nezabudnuteľnou atmosférou, deň, ktorý s radosťou očakávajú nielen „deti“, ale aj ich rodičia a vlastne aj my, ich učitelia. Dovoľte mi, aby som vyjadril moje veľké ďakujem. Úprimne si želám, aby každá cesta týchto mládencov bola vždy plná nadšenia a očakávaní, ktoré sa im splnia.“

Ich životy Tuchscher pripodobnil obyčajnej zastrúhanej ceruzke a jej príbehu z pera autora Paula Coelha: „Bol by som rád, keby ste aj vy boli ako táto ceruzka, keď vyrastiete. Možno nevidíte na nej nič zvláštne. Poviete si – Je to predsa úplne normálna ceruzka. Všetko ale závisí od uhla pohľadu. Ceruzka má päť dobrých vlastností, ktoré vám zaručia spokojný život, ak ich budete mať aj vy.

Po prvé: Môžeš robiť veľké veci. Nikdy však nezabúdaj, že existuje ruka, ktorá vedie tvoje kroky. Tá ruka sa volá Boh, pre tých, ktorí veria, a on ťa vždy povedie podľa svojej vôle. Pre tých, ktorí neveria, to je určite ruka matky.

Po druhé: Niekedy musím písanie prerušiť a ceruzku zastrúhať. Ceruzka pri tom veľmi trpí, napokon je však spokojná, lebo je opäť ostrá ako predtým. Preto sa nauč znášať bolesť, lebo bolesť nás robí lepšími.

Po tretie: Pri písaní ceruzkou môžeme kedykoľvek použiť gumu a vygumovať, čo sme napísali chybne. Nauč sa, že ak máme niečo napraviť, nemusí to pre nás znamenať nič zlé, práve naopak, môže to byť veľmi užitočné, aby sme nevybočili z cesty spravodlivosti.

Po štvrté: Nie je dôležité, z akého dreva ceruzku vyrobili, ani to, akú má farbu, dôležitá je tuha vo vnútri. Preto si vždy všímaj, čo sa deje v tvojom vnútri.

A napokon po piate: Ceruzka vždy po sebe zanechá stopu. Nezabúdaj, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá stopu, a preto si uvedomuj každý svoj krok.“

Idú Vianoce, s nimi dlhé prázdniny a maturita je tu čo nevidieť. Títo chlapci sa potrápia pri skúške zo slovenčiny a literatúry, anglickom jazyku, maturite z teórie odborných predmetov a tiež predstúpia pred komisiu, ktorá bude hodnotiť praktickú časť odbornej zložky. Tak nech im to vyjde podľa ich predstáv. Držíme im päste. Chalani, zabojujte ako na futbale!

Viera Dusíková