Kto určuje, čo sa môže páčiť?
Už dva roky nedokážem pochopiť, kde vzali niektoré skupiny obyvateľov odvahu rozhodovať o tom, čo je vhodné pre iných ľudí a čo sa im má páčiť. Je absolútne prirodzené, že každý človek vyznáva iné hodnoty, má iný vkus, iné presvedčenie, názor. Dokonca je stále pochopiteľné aj to, že tento svoj názor a vkus chce zverejniť a povedať svojim blízkym, priateľom a priaznivcom, niečo v štýle: „Haló, ja s týmto teda nesúhlasím, nezaškatuľkujte ma medzi NICH.”
Ale kde sa v ľuďoch berie presvedčenie, že tento ich názor je najlepší a mali by sa ním riadiť všetci naokolo, je mi záhadou. Sme rozdielni a to, čo sa páči mne, sa vôbec nemusí páčiť nielen ostatným, ale dokonca ani najbližším. Veď už v úzkom rodinnom kruhu sa mnohokrát nevedia jeho členovia dohodnúť ani len na televíznom programe, ktorý bude večer pustený v obývačke. Ako potom môže niekto chcieť nalinkovať tisícom ľudí, ako sa majú zabávať?
Áno, narážam na pochod čertov. Narážam najmä na iniciatívy, ktoré žiadali a možno opäť o rok budú žiadať pochod zakázať, zrušiť, vysťahovať, odstrániť. Iniciatívy, ktoré hlásajú, že toto podujatie je nevhodné. Kde je hranica toho, čo ešte „je vhodné” a čo už nie? Kto ju určil? A prečo vlastne? Myslím si, že túto hranicu by si mal určiť každý z nás. Ako nebude každý fanúšikom popovej hudby, tak nebude každý obľubovať operu. Tak je to správne. Ľudia majú tisíce odtieňov, každého formujú iné vplyvy. Každý sa svojím životom prediera sám a má právo sa rozhodnúť, ako s ním naloží. A aj to, ako sa zrelaxuje a zabaví.
Plne rešpektujem, že jestvuje množstvo ľudí, ktorým sa pochod čertov nepáči. Ale vidím aj tých, ktorí sa zabávajú, či tých, ktorí podujatie doposiaľ nevideli naživo a chceli si urobiť vlastný názor. Prečo by aj týmto ľuďom nemalo byť dopriate si v sobotu podvečer niekam vyraziť? Len preto, že som tu JA, moje ego, ktoré sa práve v danom čase chcelo poprechádzať po námestí? Alebo preto, že MNE sa to nepáči?
Egoizmus nie je pekná vlastnosť. Skúsme sa konečne rešpektovať navzájom. Rešpektujme, že každý žije iným životom, nemusí vyznávať rovnaké hodnoty, ba dokonca ani oslavovať rovnaké sviatky. Tolerujme, že v tento jeden deň to nebolo určené MNE, ale iným.
Veď naopak ostatní budú inokedy rešpektovať, keď sa z centra mesta budú ozývať zvuky podujatia, ktoré preferujete vy. Budú tolerovať to, že ste prišli autom a oni nemali kde zaparkovať. A dokonca i to, že sa práve po tom mieste chceli v danej chvíli poprechádzať. Stačí len rešpekt a vzájomná úcta bez znevažovania a pohŕdania ostatnými.
