Vystavili fotografie, ktoré vznikli vďaka odvahe
Tridsať rokov uplynulo od zmeny zriadenia v krajine a pádu komunistického režimu, počas ktorého ľudia vychádzali do ulíc v celom Československu, Piešťany nevynímajúc. V Kine Fontána minulý týždeň pri príležitosti okrúhleho výročia tejto veľkej dejinnej udalosti otvorili výstavu s názvom 30 rokov (ne)nežných.
Kurátormi výstavy, ktorú slávnostnou vernisážou otvorili v stredu 13. novembra boli galerista Martin Valo a riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera, Vladimír Krupa. „V prvom rade sú tu vystavené fotografie z novembra 1989, ktorých autorkou je Eva Drobná. Fotografií nie je veľa, pretože jednak technické možnosti neboli také, ako v súčasnosti, ale ľudia si tiež mysleli, že nie je bezpečné toto fotiť,“ povedal V. Krupa.
E. Drobná začala pracovať v januári 1989. „Vtedajšieho riaditeľa som sa pýtala, či to mám ísť nafotiť. Povedal mi, že môžem, ale keby sa ma niekto pýtal, on ma nikam neposlal. V tej dobe som s čiernym kinofilmom nabehla do ulíc a zopár výkladov nafotila. Kolegyňa, ktorá šla so mnou, mi vravela, nech to rýchlo nafotím a ideme radšej preč,“ prezradila fotografka, ktorej najznámejšie snímky z demonštrácií sú pohľady z balkóna súčasnej banky. Predavačky vtedajšej obuvi požiadala, aby ju pustili na balkón a zdokumentovala stovky ľudí na Námestí Dukelských hrdinov. „Ľudia to prijímali s nadšením a očakávali, že sa budú mať lepšie. Čím viac sa týchto zhromaždení konalo, ľudia viac získavali odhodlanosť, že sa niet čoho báť,“ dodala fotografka.
Na časy demonštrácií si zaspomínal aj Martin Valo. „My sme sa rozhodli použiť aparatúru mestského kultúrneho strediska, ja som z domu zobral káru a pripravili sme ozvučenie a dramaturgiu generálneho štrajku 27. novembra spolu so zástupcami ostatných podnikov, škôl, zariadení, ktorí čítali preambulu o národnej obrode,“ zaspomínal dnešný galerista. „Po období generálneho štrajku sa ľudia začali menej obávať o svoje životy a prácu. To sme zažili aj my, pracovníci kultúry, keď nám akýsi funkcionár priniesol na podpis petičný hárok, ktorým sme mali vyjadriť nesúhlas s tým, aby študenti a protiburžoázne sily zmenili stav v krajine. My sme to všetci odmietli podpísať,“ dodal M. Valo.
Ľudia si počas vernisáže prezerali aj fotografie iných piešťanských fotografov, no tiež novinové výstrižky dokumentujúce nielen november 1989, ale aj zmeny, ktoré po ňom nastali. „Je to menšia výstava, pretože túto tému spracovať je veľmi náročné. Je to možno aj náročnejšie, ako spracovať staršie historické témy, ku ktorým sú materiály usporiadané v archívoch, je v nich systém a paradoxne sa dajú jednoduchšie vyhľadať,“ doplnil riaditeľ múzea, ktorý skonštatoval, že aj v ich archíve je veľmi veľa materiálov.
A veľa informácií sa nachádza aj v periodikách, ktoré vychádzali a zanikli. Počas vernisáže sa spomínali napríklad zaniknuté časopisy Piešťany, Revue Piešťany, Victoria Regia, Slovenské Kúpele, Kam v Piešťanoch.
Návštevníci si však môžu prezrieť aj titulnú stranu úplne prvého čísla Piešťanského týždňa. Výstava potrvá do 1. decembra.
