Vďaka za slobodu!
Spomienkový optimizmus. Tieto dve slová výborne vystihujú, čo sa deje v našich hlavách, keď sa myšlienkami vraciame späť k už uplynulým časom. Čas selektuje, ktorú informáciu o danej udalosti pretlačí do popredia a budeme si ju pamätať navždy. Čas lieči rany.
Nechce, aby sme neustále premýšľali nad tým, čo nás trápi. Zožralo by nás to zvnútra, a tak je skvele nastavené, že každý problém trvá „tri” dni. Kým „dnes” sa nám udalosť zdá ako príšerný a trpký zážitok, nedá nám spať a nemožno odpútať sa od nekonečných myšlienok, už „zajtra” príde na rad konfrontácia s novou realitou a začína sa proces prijatia. „Pozajtra” sa negatívna spomienka potlačí ako-tak úzadia a začína ju nahrádzať vlna nových, príjemných i nepríjemných zážitkov. Zámerne dávam časové príslovky do úvodzoviek, lebo dnes, zajtra a pozajtra má každý z nás inokedy a ovplyvňuje ho veľkosť problému, ktorému musí čeliť.
Oná spomienka na časy základnej či strednej školy, na časy prvých lások, brigád a zamestnaní v nás dnes môže vyvolať len príjemný pocit. Ale naozaj to bolo všetko také ružové? Nebolo. Aj z tej školy sme chceli čím skôr vypadnúť a v láske riešili hádky, sklamania, nové šance, opätovné sklamania, zrady a zášte. Len spomienka vybledla a s dnešným rozumom a skúsenosťami by sme si to predsa užívali ako zlaté časy.
Rovnako musíme problémom čeliť aj dnes, lebo nič nie je dokonalé, no nemusí nás sužovať strach. Rodičia sa nemusia báť, že ich deti pri túžbe za slobodou na hranici zastrelia, deti sa nemusia báť, že im rodičov zavrú do väzenia len preto, že nezdieľajú názory s vládnou garnitúrou. Je dostatok jedla, šatstva, drogérie a áno, aj práce. Dokonca práce, ktorá ľudí baví, napĺňa a robí šťastnými. A to bez ohľadu na to, či je človek voličom pravice alebo ľavice.
Aj keď sa najmä dnes pri odhaľovaní prehnitého systému a zlyhaní jednotlivcov mnohým zdvíha žalúdok, stále si myslím, že som mala obrovské šťastie narodiť sa už ako občan demokratickej republiky. Vážim si, že mám možnosť slobodnej voľby štúdia, povolania, bývania, môžem cestovať, spoznávať a prejaviť svoj názor. Každému, kto sa o to čo i len najmenším dielom zaslúžil, zo srdca ďakujem. Za seba i svoje dieťa, pre ktoré si všetky tieto hodnoty prajem zachovať. Ale ak sa vrátim na začiatok… Rozumiem, že spomienkový optimizmus vládne aj v pohľade na časy spred Nežnej revolúcie. No naozaj to bolo také ružové, ako si na to niektorí spomínate? Chceli by ste, aby v obdobnej spoločnosti žili vaše deti a vnúčatá? Odpovedať dnes môžete pokojne nahlas. Dnes vám už, našťastie, nič nehrozí.
