Piešťanská plaváreň: Nekonečný príbeh s ďalším pokračovaním
Po megalomanských nápadoch stavania plavárne či plavebného centra pristúpila piešťanská radnica k zámeru, ktorý si rozpočet kúpeľného mesta zrejme môže dovoliť. Pôjde o projekt, pri tvorbe ktorého mali hlavné slovo piešťanskí športovci. Podľa nového projektu stavať sa má plaváreň s 25-metrovým osemdráhovým bazénom s hĺbkou 1,85 metra a menším výučbovým bazénom.
Na minulotýždňovom zasadnutí mestského zastupiteľstva o tom informoval primátor Peter Jančovič.
O bazénoch si pripomeňme niečo z histórie. Piešťanská verejnosť sa dožaduje náhrady za staručkú Evu už dlhé roky. Práve na tieto hlasy v snahe nechať sa zvoliť reagujú mnohí regionálni politici. A tak ešte za primátorovania Rema Cicutta sa zrodil plán plaveckého centra na okraji mestského parku, avšak v tej dobe, okolo roku 2014, išlo o projekt v hodnote 7,5 milióna eur.
To sa však v závere roka 2014 dostalo v zastupiteľstve k moci populistické zoskupenie Spoločne pre Piešťany (SpP) a do vedenia radnice nastúpil Miloš Tamajka obdobného zamerania. Ako prvé Cicuttov projekt stopli.
Ale všetci do jedného v predvolebných kampaniach plaváreň či aquapark Piešťancom nasľubovali. Na jar 2015 predstavil Tamajka súkromného investora, rodinný klan milionárov z Čiech – otca a synov Zemekovcov, ktorý vyhlásil, že idú stavať v kúpeľnom meste aquapark. A za tým ostalo v Piešťanoch na dlhú dobu o bazénoch či aquaparkoch ticho. Možno aj preto, že Zemekovci viac ako po projektantoch stavby pobehovali po súdoch a nakoniec dvaja z nich sedia za podvody v base.
Prišiel však rok 2016 a zjavil sa nový privátny investor. Ten chcel za vlastné postaviť jednoduchú čisto funkčnú plaváreň. Na mestské zastupiteľstvo ho doviedol člen SpP Ján Jánošík. Po prvotnej eufórii a nadšení v radoch poslancov za SpP a kyslom výraze primátora Tamajku prišlo k rokovaniam o podmienkach výstavby, ale aj vzhľade stavby.
Najprv poslanci a vedenie radnice aplikovali svoju budovateľskú fantáziu a zjavili sa pripomienky pre investora v podobe, že dno bazéna musí byť pohyblivé od 90 do 185 centimetrov, aby vyhovovalo plavcom i neplavcom, a pre vodných pólistov má byť hĺbka minimálne 1,85 metra. Bazén musí byť cvičný, ale i detský, plaváreň musí mať svoje zázemie v podobe reštauračného zariadenia či relaxačného centra, ale aj podmienky rôznych finančných záruk pre mesto od investora. Muziku v pripomienkovaní projektu tvrdili najmä poslanci za SpP. A ako investora toto zoskupenie do Piešťan priviedlo, tak ho vzápätí svojimi požiadavkami po pár mesiacoch aj z mesta vyhnalo.
Volebné obdobie sa však chýlilo ku koncu a v stave zúfalstva, že sa volebné sľuby neplnia, Tamajka odkúpil projekt bazéna od súkromného investora. Architekti na základe predošlých požiadaviek vedenia radnice a poslancov k nemu domaľovali všetko, čo chceli, a z pôvodného funkčného projektu s plánovanou investíciou zhruba na hranici dva milióny eur vznikol ďalší megalomanský projekt s predpokladanou hodnotou výstavby 4,5 milióna. A tiež s rovnakým problémom, ako mal Cicuttov projekt, že prevádzku tohto zariadenia bude musieť mesto ročne dotovať desiatkami tisíc eur.
Aj napriek tomu poslanci schválili čerpanie bankového úveru. Súbežne s tým sa však opäť zjavila v rámci Tamajkovej volebnej kampane aj téma aquaparku. Esemesky, tajomné schránkové noviny, slávnostné začatie výstavby, vínny sekt a chlebíčky, a to všetko pre zakopanie dva metre dlhého kábla a rúry.
Ale aj tak to nepomohlo. Tamajka vo voľbách neuspel a rovnako ani SpP voličov už viac neočarilo. V novom volebnom období ostal v zastupiteľstve len jediný ich poslanec Michal Fiala. A ten sa už k bývalým straníckym kolegom ani veľmi nehlási.
Pred novým primátorom a novým zastupiteľstvom však spoločenská objednávka na plaváreň stále ostáva a podľa posledných vyhlásení Petra Jančoviča radnica od jej výstavby neupustila. Avšak bude to návrat späť k pôvodne naprojektovanej funkčnej stavbe, slúžiacej pre plavcov, vodných pólistov a na výučbové či kondičné plávanie.