V Strašidelnej škole vyučovali mátohy aj strašidlá
Prechádzali sme po tmavých chodbách rakovickej základnej školy osvetlených len plápolajúcim plameňom sviec. Pred nami sa z kútov vynárali a nejasne črtali strašidlá. Šmátrali sme po kľučkách dverí tried či kabinetov. V každej z miestností sme zažili rozprávkové prekvapenie. A museli sme splniť nejakú rafinovanú úlohu.
Raz sme boli u Alice v ríši zázrakov, inokedy sme zablúdili k Perníkovej chalúpke s ježibabou, Marienkou i Janíčkom v kŕmničku, potom sme uvideli pekelný kotol plný čertov, čľupli sme do jazierka vodníkov a víl, objavili sme Harryho Pottera, jeho spolužiakov a učiteľov, zažili mimozemšťanov i upírov, čo sa boja cesnaku, kanibalov aj kráľovné, múmie, čo strážili bočný vchod, či bubeníckeho kostlivca udierajúceho paličkami na bicie.
Hrôza, strach a výkriky smiechu, herecké výkony žiakov i učiteliek, dramatické a zároveň veselé okamihy. V telocvični plápolali sviečky, ktosi tam čosi sledoval na veľkoplošnej obrazovke a pri jej vchode tri láskavé strašidlá rozdávali čaj, vodu a možno i nejakú maškrtu. Boli tu aj nejakí nespratníci, ktorí si robili srandičky a nevedeli sa vpratať do kože, ale prevalcovali ich rozprávkové bytosti. Veď tak to v rozprávkach chodí – dobro zvíťazí nad zlom. To sa dialo aj v stredu 30. októbra v Rakoviciach.
Strašidelná škola je najobľúbenejším podujatím v rakovickej základnej škole, ktoré organizuje tunajšie centrum voľného času. Ako uviedla jeho zástupkyňa Katarína Rafajdusová, „my nerobíme Halloween, ale Strašidelnú školu. Triedy sa zmenia na rôzne stanovištia, kde deti, ale aj dospelí plnia úlohy, ktoré im dajú ‚strašidlá‘. Tento rok sme začínali u kanibalov, od ktorých sme sa dostali na psychiatriu, pokračovali sme k Samare a hrôzostrašným klaunom a bábikám, u Alice v krajine zázrakov si deti zahrali s Červenou kráľovnou karty, v čarodejníckej škole si ich zasa preskúšala samotná McGonagallová, cesta von zo školy pokračovala cez strigu Katku, vodníkov, mŕtve nevesty, čertov, upírov, zombie, ufónov a končila sa v Egypte, kde kráľovnú Kleopatru ochraňovali hrôzostrašné múmie. Nechýbal ani strašidelný bubeník, ktorý dovolil deťom, aby si vyskúšali zabubnovať na jeho čarodejných nástrojoch. Tie boli na jednotlivých stanovištiach odmeňované rôznymi sladkosťami, ako aj bosorkinými prstami, ktoré napiekli deti z Klubu dievčat a Kuchárskeho záujmového útvaru.“
Vytvoriť nápadité kostýmy, vizáže, kulisy – aby bolo všetko ako naozaj – dalo organizátorom Strašidelnej školy riadnu fušku. Robili to však s radosťou a nadšením. Do akcie sa na stanovištiach zapojilo deväťdesiat školákov. A koľko ľudí sa na nich prišlo pozrieť? „Akurát som to prepočítala, do Strašidelnej školy vstúpilo asi 250 návštevníkov,“ skonštatovala Rafajdusová. K zadnému vchodu si to namierila aj babička Červenej kráľovnej. Bola na vozíčku, takže si vnučku i s jej kamarátkami nemohla pozrieť, preto sme starenke aspoň ukázali fotky, čo sme tam nafotili. „Aké všelijaké kostýmy a pomaľované tváre majú, no to je paráda,“ tešila sa.
Teta Katka, „mama“ tejto akcie, povedala, že po skončení podujatia členovia dramatického záujmového útvaru a klubu Kontakt zostali pomôcť pri upratovaní. „Patrí im za to veľké poďakovanie, ako aj všetkým, ktorí sa akokoľvek na podujatí podieľali. Osobitne by som chcela poďakovať Andrejke Jackovej, ktorá sa každý rok postará o maľovanie tvárí. Poďakovanie patrí i všetkým návštevníkom, ktorí v ten večer prišli a podporili nás,“ dodala Rafajdusová.
Viera Dusíková
