Zberný dvor funguje, peší riskujú životy

Iniciatíva presťahovať zberný dvor začala eskalovať v roku 2016, keď obyvatelia severného konca Piešťan spísali petíciu, ktorou vyjadrovali nesúhlas s doterajším umiestnením strediska. Išlo najmä o to, že podľa petičiarov zberný dvor z roka na rok zvyšoval kapacitu, čím narastal hluk z odvozu, najmä pri zhutňovaní skla. Prekážala im aj hlučná manipulácia so stavebným odpadom či rozfúkaný neporiadok po okolí. Prísľub na presťahovanie strediska pritom mali dostať už pri výstavbe rodinných a bytových domov. Navyše v územnom pláne je oblasť Pod Párovcami definovaná ako zóna bývania, preto by tam podobné zariadenia nemali byť umiestnené.

Od 1. októbra je zberný dvor presťahovaný na Žilinskú cestu do budovy bývalého Zväzarmu. Ide teda o poslednú budovu pred koncovou tabuľou Piešťan v smere na Hornú Stredu. Pre väčšinu ľudí ide o jednoducho prístupné miesto. Stačí nasadnúť do auta a odviezť sa priamo pred areál alebo rovno doň, kde pracovníci pomôžu s ďalším postupom.

Odpad na zberný dvor môžu ukladať len ľudia, ktorí v Piešťanoch platia za odvoz smetí. Musíte teda ukázať občiansky preukaz s trvalým pobytom v kúpeľnom meste, prinesený odpad vám odvážia a sami si ho roztriedite do príslušných kontajnerov. Ak nemáte v Piešťanoch trvalý pobyt, ale za odpad platíte ako nájomca, treba si priniesť potvrdenie o zaplatení poplatku.

Priestory zberného dvora ešte dýchajú novotou, sú priestranné a čisté. Obyvatelia ulice Pod Párovcami sa konečne nebudia na rinčanie skla a spracúvanie či odvoz odpadu. Podľa územného plánu je všetko tak, ako má byť, „nekričí“ ani problém schvaľovania zberného dvora z hľadiska legislatívy.

No ako to už býva, nič nie je iba dokonalé. Presťahovaním zberného dvora vznikol problém ľuďom, ktorí nevlastnia automobil. Kým do priestorov „starého“ zberného dvora sa dostali po krajniciach bočných uličiek, teraz musia absolvovať náročnejšiu trasu. Podľa našich informácií totiž s fúrikmi dovážajú odpad priamo po Žilinskej ceste, to znamená, že takmer kilometer cesty absolvujú po krajnici cesty prvej triedy, kde je povolené jazdiť rýchlosťou 70 kilometrov za hodinu. Kým sa teda snažia zbaviť odpadu ekologicky a nevyhodiť ho do prvej húštiny, ktorú cestou obchádzajú, riskujú svoje životy na frekventovanej vozovke.

Títo ľudia vraj adresovali podnety aj na radnicu s pripomienkou, aby bol vybudovaný akýsi zadný vchod do prevádzky zberného dvora. Peší by teda prichádzali z valu, spoza cesty, ktorá vedie okolo železného mosta či azylového domu. Či skutočne prišli na mestský úrad podnety od obyvateľov a či je vôbec reálna možnosť vybudovania zadného vchodu, sme sa pýtali na radnici. Do uzávierky nám však odpovede neprišli, a tak budeme po ich doručení článok aktualizovať.

Mesto sa v poslednom období sústredilo aj na vyčistenie areálu dnes už bývalého zberného dvora. Čo v tomto priestore môže vzniknúť, zatiaľ nie je známe. O konkrétnom zámere a ďalšom využití sa doposiaľ oficiálne nerokovalo a podľa primátora Petra Jančoviča mesto v tomto ohľade nie je pod časovým tlakom, a tak o zmysluplnom využití priestoru bude radnica uvažovať.

Otváracie hodiny nového zberného dvora sú stanovené počas pracovných dní od 6.30 do 18.30 h s tým, že medzi 10.30 až 11.30 je obedná prestávka. V sobotu je otvorené od 8.00 do 13.00 h a v nedeľu zatvorené.

Odovzdať tu bezplatne môžete papier, plasty, sklo, viacvrstvové tetrapakové obaly, nebezpečný odpad ako batérie, akumulátory, žiarivky, farby, odpadový olej, tiež elektroodpad ako chladničky, práčky, televízory, počítače, tlačiarne a iné spotrebiče, ďalej biologicky rozložiteľný odpad (tráva, lístie, konáre), železo, kovy a veľkoobjemový odpad, teda starý nábytok, koberce, matrace, drevo a ostatný zmiešaný, nevytriedený, prípadne znečistený odpad. V prípade drobného stavebného odpadu za odovzdanie zaplatíte 0,015 eura za kilogram.