Vieru Špánikovú sprevádza gottománia celý život: Bola to krásna závislosť!

„Moja mama mi vždy bránila a bola proti tomu, aby som Gotta obdivovala. Myslela si, že som do neho zamilovaná. Ale to nebola pravda. Ak by som ho ľúbila, tak by som trpela pri myšlienke, že si našiel ženu, má s ňou deti. Ja som mu to priala. A bola som rada, keď svoj vzťah spečatil manželstvom,“ skonštatovala V. Špániková a pristúpila k skrini, kde mala uloženú časť veľkej zbierky platní, cédečiek, videonahrávok, albumov, kníh i veľkých zošitov plných výstrižkov z novín a časopisov. „Tých zošitov mám šestnásť, sú v nich chronologicky nalepené všetky informácie, články, fotografie o Gottovi, jeho koncertoch, natáčaní filmov, knihách. A platní mám tiež požehnane. Posielali mi ich priatelia aj z Nemecka. Ani netušíte, akú obrovskú radosť som prežívala s každou novou zásielkou,“ usmiala sa šťastne Gottova obdivovateľka.

Spôsobila to platonická láska

Osobne bola nielen na oslavách spevákových šesťdesiatin, ale aj na viac ako sedemdesiatich koncertoch, ktoré mal v Prahe, Bratislave, ale aj v iných mestách bližších či vzdialenejších Piešťanom. Zažila aj jeho prvý piešťanský koncert v amfiteátri. Gottománia ju sprevádza celým životom. Naživo ho videla stokrát. „On je o dvanásť rokov starší odo mňa. Obdivovať som ho začala už ako dvanásťročná. Priviedla ma k nemu náhoda. V roku 1963 som sa zúčastnila zájazdu do Čiech. V autobuse bol mladík z Bratislavy, ktorý sa mi veľmi páčil. Bol čiernovlasý, možno keby som sa mu prihovorila, aj by z toho zapršalo. Ale veď vtedy som bola len také malé mača. Práve on si púšťal v autobuse Gottove piesne. Platonicky som sa do neho zamilovala.“
Zájazd sa skončil a malá Vierka, zamilovaná tínedžerka, zrazu doma z rádia počula Gottovu pieseň. Nastala asociácia. Zamilované dievčatko prenieslo svoj obdiv na speváka, ktorý bol obľúbencom jej zájazdovej lásky. „Začala som si vystrihovať prvé články aj texty Gottových piesní s notami. A obdiv prerástol v závislosť, aspoň tak to charakterizovala moja psychologička. Teda nebola to láska. A ak, iba platonická,“ skonštatovala Piešťanka. Neskôr sa spoznala s ďalšou „gottovkou“ – Vlastou z Prahy. S ňou, tiež zberateľkou rôznych materiálov, prežila fantasticky krásne časy nielen na koncertoch ich spoločného idola, ale aj spoznávaním historického mesta, jeho krás a zákutí. Bola jednoducho ľudsky šťastná. Spolu listovali v zošitoch, porovnávali si výstrižky, produkty svojej zberateľskej vášne. Tá robí ľudí šťastnými.

Karel Gott s mladučkou Vierou Špánikovou v Piešťanoch pri hoteli Eden.

Archív  V. Špánikovej s Gottovými platňami aj výstrižkami má vyše sto kíl

A ako je to dnes? Život jej priniesol ťažké skúšky, ktoré znášala, ako sa dalo. No neprestala so sledovaním svojho idola. „Kedysi som nezniesla, ak mi v rozhlase ušla čo i len jediná Gottova pieseň. Mama mi Gotta zakazovala. Dnes si jeho skladby púšťam, lekárka mi kázala cvičiť, tak si pri nich aj zacvičím. Ale len tak pomaly, nie rýchlo do rytmu. Mám tie chvíle rada. Na koncerty som chodievala aj s mojou dcérkou, ale na ten posledný piešťanský sme nešli. Jednak zo zdravotných dôvodov, jednak z obavy, či sa Gottovi niečo zlé neprihodí. Ako by som potom žila ja? Jeho piesne by mali už inú príchuť, neviem to popísať. Ono to treba všetko prežiť a zažiť,“ dodala s jemným chvením v hlase Gottova obdivovateľka, ktorej archívne materiály a celá zbierka o Gottovi ešte v roku 1997, keď bola v Piešťanoch vyhlásená evakuácia z dôvodu povodne, mala vyše sto kilogramov. Dnes si už výstrižky ani nenalepuje, len si ich chystá, že si raz k nim sadne.

Život prináša zvláštne príbehy. Tento je o obdive k veľkému spevákovi Československa, ktorý si svojou charizmou, piesňami a výzorom podmanil tisícky žien, ale obdivovateľov má aj v radoch mužov. Držiteľ 41 Zlatých slávikov – Karel Gott – vyvolal gottomániu nielen u nás, ale aj v Nemecku, v Rusku či v Poľsku, kde pôsobil. Nech odpočíva v pokoji!