Strážia väzňov, radi aj oslavujú – na letisku bolo veľkolepo!
Pri pohľade na zásahovú jednotku tuhla divákom na piešťanskom letisku krv. Z auta vystúpila eskorta s väzňami. Po zuby ozbrojených mužov sprevádzal pes, čo na povel vyletel za „zločincom“ a v mihu oka ho skolil k zemi. Ostré čeľuste sa zaborili do figurantovho obleku. Jeho rev sa ozýval hádam až do Hornej Stredy. Zazneli výstrely, komplic padol k zemi. Deň väzenskej a justičnej stráže bol uplynulú sobotu plný dynamiky, zatajovania dychu, ale i zábavy, poučenia, hudby, tancovania, obdivovania výzbroje, výstroja, vozenia sa vo väzenských eskortách s majákmi, ale aj posedom v base.
Po prvýkrát v histórii Zboru väzenskej a justičnej stráže SR sa konala veľkolepá oslava 50. výročia tohto zboru. Bola pripravená tip-top, preto na piešťanskom letisku nechýbala ani ukážka naozajstnej väzenskej cely. (Autor: vd)
Na úzkej poschodovej posteli, v malej cele, kde by gymnastka mlynské kolo neurobila, bol aj kútik s toaletou a umývadlom. Stolík, stolička, dve úzke skrinky. Na prežitie stačí. Na otázku, ak by sa do takejto cely dostal, s kým by tam chcel pobývať, sa generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) SR Milan Ivan najskôr zasmial a potom zvážnel: „Takúto otázku som naozaj nečakal. Dúfam, že sa to nikdy nestane.“
A prečo práve v Piešťanoch na letisku sa konal historicky prvý Deň väzenskej a justičnej stráže, vysvetlil generálny riaditeľ, že pre naše mesto sa rozhodli z dôvodu výhodného priestoru a lokalizácie. Veď v okolí Piešťan je na dosah plno väzníc – Leopoldov, Ilava, Hrnčiarovce nad Parnou, Nitra, Dubnica a aj Bratislava je na skok odtiaľto.
„Som veľmi rád, že do Piešťan zavítali členovia ZVJS z celého Slovenska aj so svojimi rodinnými príslušníkmi. A že verejnosť sa môže presvedčiť o tom, akú náročnú prácu naši ľudia vykonávajú. A robia ju dobre. Verím, že tu prežijú pekný deň a aj počasie vydrží. Je to oslava päťdesiatročnice – vo veľkom. Doteraz sme takéto akcie poriadali len na regionálnej úrovni,“ dodal riaditeľ.
Oslava to bola naozaj veľkolepá. Začínala sa zoskokmi vzdušných akrobatov s padákmi. Zaznela hymnická pieseň Hoj, vlasť moja a slávnostne vystrojená čestná jednotka si prevzala za povelu veliaceho dôstojníka dve zástavy – československú a zástavu ZVJS.
S nimi sa vydali na pochod pod pódium, kde ich počas celej ceremónie zdravil ich generálny riaditeľ, vyparádený v uniforme s výložkami generála. Príchodzích vítal pohľadom aj minister spravodlivosti Gábor Gál. Po slávnostných príhovoroch, ktoré ako najvyšší šéf ZVJS zľahčil humorom, nasledoval vskutku bohatý program. Ľudí tu bolo ako maku.
Všetci – starí, mladí, deti – muži aj ženy prišli, aby im neuniklo nič z programu aj sprievodných akcií. „Pre širokú verejnosť sme pripravili komentované ukážky prepadu eskortného vozidla, zásahu poriadkovej jednotky a svoju šikovnosť a dôležitosť predvedú aj naši ‚štvornohí príslušníci‘ so svojimi psovodmi. Môžete sa stať súčasťou eskorty so zapnutými majákmi, nakuknúť do väzenskej cely, ale aj vyskúšať si stať sa ozajstným príslušníkom a otestovať si svoju fyzickú zdatnosť. Pre najmenších, ale aj dospelých sme pripravili rôzne zábavné atrakcie a pre verejnosť bude otvorené aj Vojenské historické múzeum a pozrieť si môžete i ukážky vojenskej a hasičskej techniky a zásah z vrtuľníka,“ uviedla hovorkyňa Generálneho riaditeľstva ZVJS Denisa Gerši.
Na tejto akcii sa ľudia mohli naplno presvedčiť, ako má fungovať organizácia veľkého podujatia pre širokú verejnosť. Všetko bolo do bodky premyslené, každý návštevník dostal mapku s programom aj jeho časovým rozvrhom. K dispozícii boli stánky s občerstvením, množstvo toaliet, ešte aj tie boli označené tak, že do ružovej chodili iba dievčatá a ženy.
V strede bola ohraničená plocha, kde verejnosti prezentovali dynamické ukážky, neďaleko bolo pódium – tam sa konali koncerty Polemicu, Adama Ďuricu, Bystrík Bandy aj Kristiána Révaya. Nechýbalo tlieskajúce, spievajúce a tancujúce publikum. Naboku boli odstavené eskortné vozidlá aj autobusy, čo prevážali ľudí na malom okruhu. Vzadu boli sústredení všetci príslušníci, ktorí mali návštevníkom prezentovať všetky doplnkové disciplíny, súťaže, prehliadky, statické ukážky i streľbu. Svoj priestor tam mala aj armáda, hasiči a ten, kto miluje vojenskú históriu, otvorená brána do Vojenského historického múzea bola v ten deň pre všetkých.
Deti sa jašili na nafukovacích hradoch a šmýkali sa po šmykľavkách až do chvíle, kým nezačalo pršať. Škoda, že začalo, lebo fotiť hasičov, ktorí visia na lane z vrtuľníka balansujúc na prenosnej plošine, bolo zo zeme pri daždi obtiažne.
Zaujímavé bolo pozorovať ľudí, ktorí vchádzali do väzenskej cely. Mnohí sa chceli len odfotiť za mrežami, iní boli zvedaví a otvorili si aj skrinky, posedeli na posteli či nazreli za paraván, kde sa skrýval záchod a umývadlo.
Bolo tu možné obdivovať aj súčasné i dávne uniformy strážcov poriadku, zažiť praktický výcvik sebaobrany, vstúpiť do „Irončeka“ a zasúťažiť si, zložiť a rozložiť zbraň, vystreliť zo samopalu s cvičnými nábojmi, povoziť sa na piešťanskej hasičskej štvorkolke či obdivovať odstavenú hasičskú techniku. „S naším zásahovým vozidlom sme prišli aj my, dobrovoľní hasiči z Pobedima,“ uviedol šéf jednotky Martin Piškula.
Počas celého dňa od desiatej dopoludnia až do siedmej večera bolo na čo pozerať a čo zažiť. Takáto prepracovaná akcia sa môže vyskytnúť hádam len takým organizátorom, čo poznajú slovíčka ako: „Rozkaz, pochodom chod, pozor, pohov či zákryt.“ Verejnosť a aj členovia zborov, čo sa v Piešťanoch zišli z rôznych končín Slovenska, si užili aj napriek dažďu parádnu oslavu väzenských a justičných strážcov. Vraj len z Piešťan ich vyráža do Leopoldova, do Bratislavy alebo do Ilavy či Nitry, aby si vykonávali svoju náročnú prácu, každý deň z domovov okolo dvadsaťpäť. Vraj ju robia so cťou. Tak potom klobúk dolu! A všetko najlepšie k päťdesiatročnici.
