Do azerbajdžanského Baku leteli piešťanskí gymnazisti vládnym špeciálom

„Leteli sme do Baku vládnym špeciálom. Spolu s nami cestoval aj Richard Raši a prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel. Našu školu na festivale zastupovali Robert Hadbábny, Soňa Ciklaminiová a Vanda Valovičová z 2. C triedy,“ informovala nás pedagogička Eva Corticelli. „Boli sme tam vďaka SOŠV, ktorý nás oslovil s návrhom na spoluprácu v rámci programu Olympijský kultúrny vzdelávací program. Znamená to, že festival sa nesústredil len na športové súťaže, ale aj na spoznávanie kultúr zúčastnených krajín,“ dodala Corticelli.

Piešťanskí gymnazisti asi štyri mesiace pred festivalom nadviazali družbu s priradenou partnerskou školou a prostredníctvom videí a prezentácií si vymieňali informácie o kultúre, zvykoch, tradíciách, zaujímavostiach krajín. „Oni famózne zatancovali a zaspievali Tancuj, tancuj, my sme im zasa porozprávali o našich veľkonočných zvykoch. Na záver sme v športovej dedine pripravili slovenský stánok a prezentovali našu krajinu,“ pochválila sa pedagogička.

Náš výlet na mládežnícky olympijský festival bol jeden z najlepších, aké sme zažili

Do Azerbajdžanu sme leteli vládnym špeciálom. Neviete si predstaviť, aké to bolo luxusné! Keď sme dorazili do hlavného mesta Baku, išli sme sa ubytovať do Boulevard hotela. Cestou sme z okien auta sledovali mesto, ktoré nás príjemne prekvapilo. Všade sa mihali nádherné monumentálne stavby, či už moderné a presklené (známe Flame Towers), alebo staré, historické s rôznymi ornamentmi. Metropola bola krásne čistá a upravená, trávniky pokosené, žiarivo zelené aj napriek horúčavám, ktoré sú pre Baku typické.

Otvárací ceremoniál letného Európskeho olympijského festivalu mládeže v Crystal Hall bol takisto ohromujúci. Bolo vidieť, ako si Azerbajdžan cení svoju kultúru a chce ju zdieľať so všetkými európskymi krajinami.

Na druhý deň sme išli do olympijskej dedinky, kde sme sa po prvýkrát stretli s partnerskou školou. Podľa videí na internete sa naučili slovenský folklórny tanec spolu s ľudovou pesničkou A ja taká dzivočka. Vystúpením sme boli sme skutočne ohromení. Potom sme sa s nimi rozprávali, pýtali sme sa ich na krajinu alebo nás skúšali, či sme dostatočne informovaní o Slovensku, s čím sme sa úspešne popasovali .

Ľudia v tomto meste boli nadmieru milí a viacerých sme si všetci veľmi obľúbili. Napríklad riaditeľku partnerskej školy č. 229 Faridu Khanum, učiteľku Şəhlu Qarayeva a žiakov alebo obyvateľov Baku, ktorí nám vždy s radosťou pomohli, keď sme putovali neznámou metropolou.

Keď nám ostal voľný čas, radi sme sa prechádzali po meste, kde sme obdivovali architektúru, navštevovali obchodné centrá alebo hľadali zaujímavé miesta ako múzeum kobercov, ktorého budova sa skutočne ponášala na zrolovaný koberec, modernú budovu navrhnutú podľa podpisu obľúbeného prezidenta Ilhama Aliyeva, obrovský kolotoč na pobrežnej promenáde, z ktorého bol krásny výhľad na mesto aj na záliv, obrovskú vlajku veľkosti polovice futbalového ihriska a podobne.

Tretí deň nás partnerská škola pozvala na obed priamo v ich priestoroch. Pred obedom aj po obede sa podávali azerbajdžanské typické sladkosti, džemy. Boli úplne odlišné od tých našich a oveľa sladšie, niektoré vyrobené z ovocia, ktoré na Slovensku nepoznáme, no aj napriek tomu boli výborné a nevedeli sme sa ich dojesť.

Taktiež nám ponúkli čaj, ktorý je pre ich krajinu typický a podáva sa v tradičných sklených alebo krištáľových šálkach. V ten istý deň sme sa išli pozrieť na zápolenia v gymnastike. V tom čase nesúťažil žiaden slovenský športovec, ktorému by sme mohli držať palce, ale aj tak sme povzbudzovali a zabávali sa.

Štvrtý deň, a teda posledný, nás partnerská škola zobrala na posvätné miesto, kde vďaka stále unikajúcemu zemnému plynu horí večný oheň. Nachádzal sa v chráme, ktorý slúži aj ako múzeum. Získali sme veľa informácií o minulosti tohto miesta. Chrám pred mnohými rokmi obývali ľudia, ktorí uznávali oheň ako božstvo. Nakoniec nás partneri pozvali na obed do krásnej tradičnej reštaurácie, ktorá pozostávala zo záhrady s priestormi pre obedové stoly a tiež malých domčekov, ktoré slúžili na súkromné obedy. Tam nás asi najviac potešil domáci karamel s kúskami orieškov, ktorý chutil výborne.

Bolo veľmi ťažké sa lúčiť s ľuďmi, ktorí nám za tých pár dní prirástli k srdcu, a tiež s mestom, ktorého uličky sme si tak obľúbili.

A práve tu je na mieste vyjadriť obrovskú vďaku Slovenskému olympijskému a športovému výboru, že sme dostali príležitosť nielen nadviazať kontakt s partnerskou školou a možnosť spoznávať žiakov a kultúru Azerbajdžanu prostredníctvom sociálnych sietí a komunikačných médií, ale aj šancu Baku a našich nových priateľov navštíviť. Vieme, že takáto príležitosť sa nenaskytne každý deň a sme veľmi vďační, že ju ponúkli práve nám.

Účastníci z Gymnázia Pierra de Coubertina v Piešťanoch,