Roman Sýkora koučom hokejovej reprezentácie do 16 rokov, trénovať bude aj jeho syna Adama

Po dvoch sezónach v pozícii asistenta reprezentácie do 17 rokov sa presúvate na pozíciu hlavného trénera reprezentácie do 16 rokov. Aký máte prehľad o ročníku 2004, ktorý je kmeňovým v reprezentácii do šestnásť rokov túto sezónu?

Ročník 2004 poznám a to z celkom prozaického dôvodu. Sám môj syn je ročník 2004, takže som chodil na ich výberové zápasy v reprezentácii do pätnásť rokov. Hráčov a ich mená som teda registroval celkom intenzívne. Registrujem tiež to, že sa o ročníku 2004 pomerne dosť hovorí. Môžem potvrdiť, že chalani vyzerajú byť zruční a netvrdím to sám. Rovnaký názor zastávajú aj Robo Döme či Boris Žabka, ktorí sa prišli pozrieť a majú možnosť bezprostredného porovnania so „sedemnástkou“ a „osemnástkou“. Sami sa vyjadrili po tom, čo ich videli na ľade, že tento ročník vyzerá byť o niečo zručnejší.

Keď to rozmeníme na drobné, tak to znamená čo? Mohol by tento ročník na medzinárodnej scéne hrať vyrovnanejšie zápasy proti najsilnejšej svetovej „šestke“?

Zatiaľ sa bavme len o rovine talentu a zručností. Vidno, že chalani disponujú dobrými hokejovými zručnosťami. Pokiaľ ide o zápasové predikcie, tak by som ostal zdržanlivý. Fakticky tento ročník ešte nehral vyslovene ťažký zápas. Prvá skutočná náročné medzištátna previerka čaká chalanov až na prelome augusta a septembra v Salzburgu a až po tomto turnaji, na ktorom si zahráme s Českom, Ruskom či s o rok starším družstvom Salzburgu, budeme múdrejší.

Pokiaľ ide o mieru talentu, tak je v tomto ročníku niekoľko rozdielových hráčov, alebo ide skôr o celkovo nadpriemerný ročník so širokým portfóliom potenciálnych reprezentantov?

Sú tu aj rozdieloví hráči. Napokon, až štyroch hráčov – Slafkovský, Nemec, Mešár a Šotek – sme mali v reprezentácii do sedemnásť rokov. Dokonca mám informácie, že boli oslovení aj do projektu „osemnástky“. Súčasne tu však máme aj širší záber šikovných chalanov. Práve preto je našou ideou dať v sezóne príležitosť viacerým hráčom. Výhodou je, že počnúc touto sezónou sú hlavní tréneri reprezentácií profesionáli. Máme tak viac možností cestovať za hráčmi do klubov, máme možnosť sledovať ich v zápasoch, čo v minulosti možné príliš nebolo. To vo výsledku bude viesť k tomu, že hráčov budeme môcť detailnejšie sledovať, čo je obrovské plus, keďže chceme v „šesntástke“ dať priestor čo najväčšiemu počtu hráčov.

Štyria hráči ročníka 2004 boli už počas minulej sezóny pravidelnou súčasťou reprezentácie do šestnásť rokov. Viete si predstaviť, že by sa tento rok mohol posunúť niekto ďalší do vyššej reprezentácie do sedemnásť rokov?

Predbiehali by sme čas. Viac nám ukáže až najbližší čas. Skvelým barometrom budú ťažké zápasy v Salzburgu, kde uvidíme, kto na to má. Som si ale istý, že klopať na dvere reprezentačnej „sedemnástky“ budú viacerí.

Dá sa povedať na ktorom poste disponuje tento ročník najväčšou kvalitou?

Myslím si, že je tento ročník vyvážený na všetkých postoch. Či sa bavíme o brankároch, obrancoch alebo útočníkoch, tak na všetkých postoch patrí tento ročník z dlhodobého spektra k tým lepším.

Spomínali ste syna, ktorý je taktiež ročník narodenia 2004 a vlani bol stabilnou súčasťou reprezentácie do pätnásť rokov. Aké je to náročné pre vás trénovať v reprezentácii vlastného syna?

Je to prvýkrát, čo sa s týmto stretávam. Bude to špecifické. Zatiaľ som syna netrénoval ani na klubovej úrovni. S čistým svedomím však môžem povedať, že na každého hráča budem mať rovnaký meter. V zahraničí je bežné, že takýmto hráčom ľudia možno ešte viac doprajú. U nás skôr ľudia za tým hľadajú protekciu. Pritom treba povedať, že takíto hráči majú často určité preddispozície a vlohy na danú aktivitu. Odmalička vyrastajú v hokejovom prostredí, svoje môže zahrať aj dedičnosť… Za seba však môžem vyhlásiť, že pokiaľ na reprezentáciu syn mať bude, tak nemám dôvod ho nenominovať. Ak však jeho výkonnosť nebude dostatočná, tak garantujem, že v reprezentácii nebude, hoci sa budem snažiť, aby sa zlepšil v tých činnostiach, ktoré mu chýbajú, aby v reprezentácii bol. Navyše máme so svojimi asistentmi už odkonzultované, že ak by mali pri tvorbe nominácie niečo proti nominácii Adama, tak nemám s ich výhradami žiaden problém.

Toto už je vaša druhá akcia v tejto sezóne. No kým na Hokejovom lete ste v rezorte Altis mali k dispozícii až šesť pätiek, tak na túto akciu do Zvolena ste nominovali „iba“ 3 brankárov, 9 obrancov a 13 útočníkov. Pritom v rovnakom čase mala sústredenie aj „osemnástka“, ktorá pracovala prakticky s dvomi družstvami a „sedemnástka“ so šiestimi päťkami.

V tejto súvislosti treba hneď povedať, že toto sústredenie je mimoriadne a nad rámec pôvodných plánov. Na Hokejovom lete sme mali možnosť nominovať až šesť pätiek, pričom po Hokejovom lete malo nasledovať až sústredenie bezprostredne pred turnajom v Salzburgu. Tento výcvikový tábor vo Zvolene je vloženým, o ktoré sme požiadali vedenie zväzu. To nám vyšlo v ústrety, ale s tým, že k dispozícii budeme mať o niečo oklieštený káder.

Ako sa líši obsahová náplň týchto dvoch sústredení?

Prioritným zámerom bolo to, aby sme chalanov videli. Prvé sústredenie v Námestove bolo začiatkom júna a keby sme šli podľa pôvodných plánov, tak by sme sa najbližšie stretli až koncom augusta, čo je vyše dva a pol mesiaca. Vieme, že niektorí hráči z tohto ročníka budú odchádzať do zahraničia, preto sme ich zavolali kým sú na Slovensku, aby sme ich znovu videli. Súčasne sa už blíži turnaj v Salzburgu, a tak chceme do chalanov vštepovať určité prvky systému, ktoré chceme v zápasoch vidieť. Ide predovšetkým o tie prvky, na ktorých sme sa dohodli s trénermi ostatných reprezentácií. Okrem toho už sčasti s hráčmi zachádzame aj do taktickej prípravy.

Reprezentácia do 16 rokov vstúpi do hry až ako posledná mládežnícka reprezentácia na rozhraní augusta a septembra. Do turnaja v Salzburgu tak ostáva ešte mesiac, čo sa javí ako relatívne dlhá doba. Máte však už prvú turnajovú previerku v hlave?

Určite áno. Vieme, že turnaj v Salzburgu je mimoriadne kvalitne obsadený. Nechceme tam však hrať druhé husle. Práve preto sme vložili do programu aj tento výcvikový tábor, aby sme chalanov už sčasti pripravili. Turnaj v Salzburgu tak už máme aj teraz v hlavách, pripravujeme sa naň a vieme, že nás tam nečaká nič ľahké.

Prebehli už nejaké debaty s vašimi kolegami Jánom Lipianskym a Ivanom Fenešom o tom, ako budú v priebehu sezóny reprezentácii do šestnásť rokov k dispozícii hráči, ktorí sú už teraz ostaršení v starších reprezentáciách?

Toto sme ešte nepreberali. Napokon bolo to len tento týždeň, čo počas sústredenia „sedemnástky“ a „osemnástky“ boli konkrétne oslovení niektorí hráči ročníka 2004 s možnosťou pôsobenia v projekte centralizovanej prípravy reprezentácie do 18 rokov. Uvidíme, čo bude po Hlinka Gretzky Cupe, keď sa ustanoví káder do projektu. Uvidíme, ktorí hráči tam pôjdu a až potom dôjde na debatu o možnosti využitia týchto chlapcov v reprezentácii do šestnásť rokov. Čo sa týka „sedemnástky“, tak s Jánom Lipianskym som dve sezóny fungoval v jednom realizačnom tíme. Nejakú predstavu už teda teraz máme. Nebudeme teda hráčov ťahať iba hore do vyššej reprezentácie, ale ak bude mať „šestnástka“ na programe nejaký kvalitný turnaj, ktorý by mohol byť pre vývoj chalanov prospešný, tak sa pokúsime poskladať čo najsilnejší tím.

Ani na sústredení vo Zvolene nechýbal v pozícii konzultanta ani Róbert Döme. V Námestove okrem neho navyše boli aj tréneri reprezentácií do osemnásť a sedemnásť rokov Ivan Feneš a Ján Lipiansky. Vy pri reprezentácii pôsobíte už piatu sezónu, takže dokážete porovnávať. Nakoľko prospešná aj pre hráčov je táto úzka spolupráca medzi jednotlivými reprezentáciami?

Našou ideou je úzka spolupráca medzi jednotlivými mládežníckymi reprezentáciami. Veľmi dobre si uvedomujeme, že musíme začať už v „šestnástke“. Ak totiž nebudeme s chalanmi pracovať v „šestnástke“ či „sedemnástke“, tak sa v reprezentácii do osemnásť rokov logicky výsledky nedostavia. Práve preto boli zavolaní na sústredenia títo odborníci ako Róbert Döme či Boris Žabka, ktorí sú v pozícii akýchsi mentorov, či skills coachov. Máme tiež predstavu, že v priebehu sezóny zorganizujeme vložené výcvikové tábory osobitne pre útočníkov a osobitne pre obrancov presne tak, ako ich robí Janko Lašák s brankármi. Takúto aktivitu mimoriadne vítam. Na margo komunikácie medzi realizačnými tímami môžem povedať, že je na výbornej úrovni. Sám som rád, keď sa títo tréneri zapoja aj do tréningu na ľade. Napokon, čím viac trénerov na ľade, tým väčší komfort pre hráča. Navyše, aj ja sám ako tréner sa tak mám možnosť vzdelávať a rozširovať si svoje obzory.

Zdroj: hockeyslovakia.sk