Zdeno Chára trénuje v Piešťanoch:„Stále mám motiváciu byť medzi najlepšími.“

Čo vás privádza v letných mesiacoch práve do Piešťan?

Začal som sa už pripravovať na nasledujúcu sezónu. Situácia s prenájmami ľadu v Trenčíne a okolí je toto leto bohužiaľ zložitá. Tým, že leto trávim práve doma v Trenčína a chcem sa čo najviac venovať rodine a deťom, tak som hľadal možnosti v okolí. Piešťany boli najoptimálnejšie, takže som rád, že sa tu môžem pripravovať. Trošku zavážilo aj to, že som tu v minulosti pôsobil, takže si aspoň trochu zaspomínam.

Piešťanské kúpele na regeneráciu nenavštevujete? Či využívate len ľadovú plochu piešťanského zimného štadióna?

Zatiaľ sem chodím len trénovať na ľad. Uvidíme, že sem niekedy vezmem aj rodinu a pôjdeme aj do kúpeľov, nie je to vylúčené.

Ako ste už spomenuli, málokto možno vie, že ste v sezóne 1995/1996 nastúpil za A-mužstvo Piešťan  do desiatich zápasov v prvej lige s bilanciou 1 gól a 3 asistencie. Ako na tieto časy v začiatkoch vašej kariéry spomínate? 

Veľa vecí sa zmenilo. Spomínam si, však na chvíle, keď som tu hrával zápasy. Včera som práve hovoril známym, že som tu v tom čase strelil prvý, prvoligový gól v drese Piešťan, takže to mi určite zarezonovalo v pamäti a mám na to pekné spomienky.

Minulú sezónu ste mali veľmi dlhú. S Bostonom Bruins ste dokráčali až do finále play-off, kde ste však so St. Louis Blues prehrali 3:4 na zápasy. Už vo vás trochu odznelo sklamanie, že ste nezískali vytúžený Stanley Cup?

Človek sa musí posúvať ďalej a nemôže nad tým dlho premýšľať. Všetci sme si priali iný koniec, ale taký je šport. Život ide ďalej a teraz sa už treba sústrediť na ďalšiu sezónu a dôkladne sa na ňu pripraviť.

Dokážete po takto náročnej sezóne úplne vypnúť a oddychovať, či ste typ, ktorý nevydrží dlho bez pohybu a potrebujete byť stále aktívny?

Väčšinou nevypínam a snažím sa byť krátko po sezóne opäť v pohybe.  Po tejto sezóne som však nemal inú možnosť, ako byť v pokoji. Mal som pár chirurgických zákrokov, ktoré mi spomalili prípravu. Potreboval som sa dať zdravotne do poriadku, aby som sa doliečil, takže tento rok to bolo špecifické.

O vás je taktiež známe že ste vášnivým cyklistom a v letnej príprave venujete cestnej cyklistike veľa času. Darí sa vám jazdiť aj tento rok, či kvôli spomenutým zdravotným problémom to nebolo možné?

Bohužiaľ nie. Na nejaké veľké výlety, ako som chodieval do Talianska, Španielsky, či Francúzska som sa nedostal. Určite sa aj k tomu jedného dňa vrátim, pretože ma cyklistika veľmi baví. Teraz mi to už nezapadá do plánu prípravy na nasledujúcu sezónu.

V nasledujúcej sezóne 2019/2020 budete najstarším hráčom NHL. Ako to robíte, že sa aj napriek tomu, že máte 42 rokov držíte stále medzi hokejovou elitou?

Pokiaľ Jardo Jágr nespraví nejaký comeback, tak by som mal byť ozaj najstarší. (smiech) Snažím sa venovať svojim osvedčeným veciam, či už v tréningu, ale aj v regenerácii. Venujem viac času predtréningovej príprave, regeneračným procedúram, strečingu a podobne. Veľmi mi napríklad vyhovuje ľadový kúpeľ, ktorý praktizujem často a ozaj po ňom výborne zregenerujem.

Pred pár rokmi ste špeciálne upravil vaše stravovanie, čo vám tiež pomáha držať sa fit. Stále vaša špeciálna diéta funguje?

Ako hovoríte, už dávnejšie som zmenil stravovanie, som na rastlinnej výžive. Snažím sa žiť čo najkvalitnejšie a v stravovaní využívať všetko čo najefektívnejšie. Som zdravší, lepšie sa cítim a urýchľuje sa mi tým aj regenerácia.

V NHL vás čaká už 22. Sezóna, čo je priam neuveriteľné číslo. Kde stále beriete motiváciu a chuť byť aj v „pokročilejšom“ veku stále súčasťou najlepšej ligy sveta?

Mám rád šport, milujem to čo robím a mám k tomu veľkú vášeň. Mám z toho radosť, že môžem robiť to čo ma baví a byť s mladými spoluhráčmi.

V Bostone sú vaši spoluhráči z obrany zväčša všetko mladíci. Hráč s vašimi skúsenosťami je pre nich dá sa povedať aj mentorom , ktorý ich často usmerňuje. Našli ste sa aj v tejto pozícii? 

Už som dlhšie roky mám v tíme aj túto rolu. Nemám s tým problém a veľmi rád pomôžem mladším hráčom poradiť, či odovzdať nejaké skúsenosti. To k tomu patrí, že žezlo odovzdávate menej skúseným hráčom, ktorý to môže v rozvoji pomôcť. Chalani sú k radám sú otvorení, rešpektujú to a pre mňa je to pozitívne, že sa majú chuť učiť a prijímať informácie od skúsenejších.

S vašimi parametrami patríte k hráčom, ktorý v prípade núdze nemajú problém zhodiť rukavice a zapojiť sa do pästných súbojov. Nedávno som však čítal článok, že v posledných rokoch práve pästné súboje výrazne ubúdajú…Ako vnímate túto skutočnosť?

Priestor na pästné súboje bude vždy. Je však poznať, že NHL ide iným smerom. Tímy sa snažia o čo najrýchlejšiu a najtechnickejšiu hru. Pästných súbojov je tak stále menej a menej. Kluby tvoria družstvá s menšími, rýchlymi a technickými hráčmi. Bitkári a ťažké váhy už nemajú taký priestor, ako tomu bolo zvykom pred niekoľkými rokmi.

Tomáš Horký