India: Dokonalé jedlo, krásna príroda aj nečakane skrachovaná letecká spoločnosť

Nápad vyraziť do Indie skrsol v hlavách cestovateľov ešte pred rokom či dvomi. Jedna z výletníčok bola zatiaľ iba cez internet v kontakte s Indom a ako sa komunikácia prehlbovala, vynárala sa i otázka stretnutia. Z kamarátstva napokon zišlo, no nápad navštíviť miliardovú krajinu spolu s priateľmi zo Slovenska zostal.

Okrem nepovinného očkovania, ktoré niektorí lekári nemajú odvahu pichnúť a posielajú pacientov do súkromného centra v Bratislave, bolo treba pred samotnou cestou vyriešiť nielen letenky, ale aj víza. „Vypĺňal som to cez internet. Keď som sa však preklikal na koniec, napísalo mi to, že mám zaplatiť 150 dolárov. Lenže oficiálne to malo stáť približne 70. Nešlo mi to do hlavy,“ povedal Ľubomír Dunajčík.

Rozhodol sa vyplniť formulár opäť, no i tak bola suma rovnako vysoká. Tak sa rozhodol googliť a v rôznych fórach sa dozvedel, že okrem oficiálnej stránky existuje na kúpu víz ešte niekoľko ďalších, neoficiálnych, s nadhodnotenými cenami.

Vtom mu však zazvonil mobil, na ktorom svietilo indické telefónne číslo. „Zavolal mi ktosi z tej agentúry, že si všimol, že mám záujem o víza, no nedokončil som platbu. Žiadal ma, aby som peniaze ihneď uhradil a napokon mi dokonca chcel dať zľavu,“ zaspomínal s úsmevom cestovateľ, ktorému v tej chvíli bolo všetko nad slnko jasné. Na oficiálnu stránku sa nakoniec dostal cez odkaz na webe ministerstva.

Po Indii lietadlom aj vlakom

Z Viedne doletela partia do Amsterdamu a odtiaľ do Bombaja. Odtiaľ sa miestnou aerolinkou presunuli do mesta Chennai na východnom pobreží krajiny. „Čakali sme všeličo, ale nakoniec to bol luxusný let. Toľko výborného jedla nám tam naservírovali, aspoň päť chodov. Aj obsluha bola skvelá.“

Slováci nemali dopredu zarezervované žiadne ubytovanie, ale nocľah riešili až na mieste cez službu Airbnb. Aj v Chennai si našli izbu, kde si napokon len zložili ruksaky a šli si prezrieť mesto. V noci sa potom vlakom presúvali do ďalšej lokality – mesta Maduraj.

Skvelá kuchyňa

Aj napriek tomu, že sa odporúča vyvarovať sa v Indii mliečnych výrobkov, vody či ľadu, cestovatelia nepohrdli ani mnohými zmrzlinovými pohármi, koktejlami a rôznymi druhmi jedál. Prevažovali zeleninové s tradičným indickým korením, ktoré si partia Slovákov mimoriadne vychutnala. Okrem potešenia chuťových pohárikov sa toto stravovanie na nich nijako negatívne nepodpísalo.

Výborné bolo popíjať kokosové mlieko priamo z kokosu, lebo okrem vody obsahuje aj veľa minerálov a vitamínov. Tie našinci v tamojších tropických podmienkach rýchlo strácajú potením. Vrbovčan si skúsil aj rozrezať kokos, aby sa k mlieku dostal. „Dve minúty som to tam sekal, nešlo mi to. Zrazu ma zbadal nejaký domáci, povedal čosi ako ‚ježišmaria‘ a odrezal to po dvoch seknutiach.“

Ľubomír Dunajčík sa zúčastnil aj tamojšieho kurzu varenia. „Zistil som, že my na Slovensku vlastne vôbec nevaríme. Kým my použijeme desať surovín, Ind ich dá do jedla tridsať.“ Možno aj preto jedlo, ktoré ochutnal od domácich, považuje za jedno z najlepších, aké kedy vôbec jedol.

Cena obedov, ako v podstate všetkého, je na naše pomery mimoriadne nízka. Hlavné jedlo stálo priemerne jeden dolár, no stalo sa tiež, že sa pätica ľudí za ten dolár najedla kompletne.

Cudzincov majú radi

Kamkoľvek Slováci prišli, domáci sa k nim správali veľmi milo. Určite však i preto, že v nich videli kúpny potenciál. Staršiemu taxikárovi, ktorý si cestovné poriadne nadhodnotil a výsledná suma bola v prepočte asi šesť dolárov, vyčarila partia svojou platbou extrémnu radosť. „Tak sa tešil, až poskakoval. Ako keby toľko peňazí nikdy pokope nevidel. Nakoniec sme teda boli radi, že sme nezjednávali.“

V krajine fungujú aj šoféri, ktorí sa živia tým, že cudzincov vodia do národných parkov a ukazujú im tamojšiu prírodu či zvieratá. „Ten, čo nás do hôr viezol, nás chcel hádam zabiť,“ začal s úsmevom rozprávať príbeh Vrbovčan. „Išiel ako šialenec po úzkych cestách, vedľa ktorých bol len strmý zráz. Chcel nás pobaviť a spraviť nám zážitok, ale keby mu čosi stálo v ceste, je s nami koniec.“

Aj v iných miestach boli výletníci ako atrakcia, keďže mimo turistickej sezóny boli najmä v odľahlejších končinách jediní belosi. „Sedeli sme a neďaleko nás boli akési tínedžerky. Nenápadne si nás fotili, ale keď sme ich volali za nami, s chichotom sa rozutekali. Nakoniec prišli deti z tamojšej školy a všetky sa s nami fotili a rozprávali perfektnou angličtinou.“

Letecká spoločnosť skrachovala

V krajine si Vrbovčan kúpil SIM kartu, cez ktorú sa vedel pripojiť aj na internet. Chodilo mu tam mnoho reklamných správ, medzi ktorými sa zrazu objavila správa od aeroliniek, že vraj skrachovali a namiesto pôvodného spiatočného letu si treba zaplatiť za novú letenku. Najprv tomu cestovateľ nevenoval pozornosť, ale napokon ho zvedavosť premohla, začal hľadať informácie na internete a naozaj. Indická letecká spoločnosť uprostred ich pobytu skrachovala. „Aká je pravdepodobnosť, že sa toto stane?“ smial sa Vrbovčan.

Nová spiatočná letenka ich napokon stála viac ako štyristo eur, na čo sa napokon nevzťahovali ani európske ani indické zákony, ba dokonca ani poistenie. Žiadna veľká kompenzácia škôd sa teda nekonala, podarilo sa im dohodnúť len vrátenie približne 180 eur.

Ani s novou letenkou však ešte nemali cestu domov istú. V krajine boli v čase ich návštevy voľby, takže autobusy i vlaky boli beznádejne vypredané. Nájsť cez internet voľný spoj bol problém. Zistiť, odkiaľ odchádza, ešte väčší. „Cez sms prišiel údaj o mieste odchodu, cez e-mail prišiel iný. Volali sme do spoločnosti, tam nevedeli, prepojili nás až priamo na šoféra. A ten napokon povedal úplne iné miesto odchodu. A odtiaľ sme aj odišli.“

Všetci na Slovensku máme šťastie

Ľubomír Dunajčík, ktorý už precestoval štáty v Amerike, Európe, ale aj v severnej Afrike, je za skúsenosť z Indie veľmi rád. Okrem zážitkov, spomienok a indického čaju si odniesol aj akési posolstvo. „Slovensko je veľmi dobrá krajina. V Indii je chaos, chudoba, špina. Podľa fotiek by sa mohlo zdať, že je to úžasná idylka. Ale realita je taká, že žiť by tam asi nechcel nikto z nás. Máme šťastie, že sme sa narodili Slovensku. Stále je, samozrejme, aj u nás čo zlepšovať, ale krajina, klimatické podmienky, to je čosi, čo sme si pri narodení nevybrali, a pritom sme dostali do vienka ten lepší variant,“ dodal na záver cestovateľ.