Zuzana Vráblová: Wakeskating rivalitu nepozná, so súperkami si fandíme

Februárový titul v argentínskom Buenos Aires bol pre Vráblovú už šiesty v kariére. Kam ho radí vo svojej poltuctovej zbierke? „Samozrejme, že sa z neho veľmi teším, pretože získať ho tento rok bolo mimoriadne náročné. Do Argentíny som totiž cestovala so zdravotnými problémami, ktoré ma výrazným spôsobom limitovali v príprave. Taktiež organizácia podujatia bola iná, na akú som bola z minulosti zvyknutá, a to isté sa dá povedať o strave. Čiže, ak to zhrniem dokopy, podmienky neboli ideálne, a o to som radšej, že to tak skvelo vypálilo. Na druhej strane musím povedať, že wakeskatingu sa nevenujem len kvôli majstrovstvám sveta. Teší ma predovšetkým to, keď sa počas sezóny naučím nejaké nové triky alebo absolvujem príjemné športové stretnutia s kamarátmi,“ rozhovorila sa Zuzana Vráblová.

Na tohtoročnom šampionáte nechala piešťanská rodáčka za sebou dve najväčšie konkurentky – Ori Boujovú z Izraela i Španielku Stelmu Cesterovú. Panuje medzi nimi veľká rivalita? „Kdeže, žiadna neexistuje, je to práveže presne naopak. Každá pretekárka má s každou vynikajúci vzťah, v rámci možnosti sa navštevujeme a dokonca si navzájom aj fandíme. Ja osobne veľmi držím palce spomínanej španielskej reprezentantke. Je mladá, mimoriadne talentovaná a myslím si, že to dotiahne dosť ďaleko,“ ozrejmila sympatická športovkyňa.

Čo je vlastne wakeskating? Ide o vodný šport podobný wakeboardingu, no s tým rozdielom, že jazdec nie je žiadnym spôsobom viazaný k doske. Namiesto viazania je povrch dosky zväčša potiahnutý gripom, a tak mnohí jazdci, ktorí sú ťahaní na lane buď za člnom alebo na vleku, majú obuté tenisky. „Aby som to ešte doplnila, mimoriadne obľúbená, a tým pádom aj viac uprednostňovaná, je jazda za vodným skútrom. Každý spôsob má však svoje výhody aj nevýhody, a preto je vhodné to kombinovať. Jazda za skútrom je napríklad dobrá v tom, že keď spadnete, príde po vás a idete ďalej. Keď sa vám to stane pri jazde za vlekom, musíte si to vo vode odplávať a odmakať sám. Na druhej strane, máte pri tomto spôsobe na trati viac prekážok a viete byť na vleku zavesení viacerí súčasne,“ pokračovala Vráblová.

Talent aj na snoubording

Absolventka Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského to v mladosti skúšala aj v iných športoch. „Istý čas to bolo vodné pólo, jeden deň aj tenis. Ako šesťročná som sa však prvýkrát postavila na vodné lyže a v podstate odvtedy stojím na vode. Samozrejme, že zo začiatku som sa bála a pri prvých jazdách mi to pripadalo, akoby som išla stokilometrovou rýchlosťou, no postupne tie obavy zo mňa opadli,“ vrátila sa myšlienkami pár rokov dozadu Zuzana Vráblová, ktorá sa popritom aktívne venovala aj snoubordingu. „Po jednom z pádov na pretekoch v Rakúsku, mi museli operovať predný krížny väz v kolene, a tak som pri ňom ostala len v pasívnej podobe. Pre spomínané zranenie zakrátko ukončila aj vodnolyžiarsku kariéru a nasledoval prechod k wakeskatingu.“

Dôležitým míľnikom v Zuzaninej kariére bolo vycestovanie do Orlanda na Floridu, čo je akási mekka wakeskatingu. „Práve odtiaľ pochádzajú najlepší jazdi na svete, ktorých som ešte dávno predtým sledovala iba na videu. No a keď som prišla na Floridu, zrazu boli vedľa mňa, spoznali sme a trávili spolu veľa času. Zároveň som mala možnosť vidieť wakeskating aj z inej stránky, keďže tam ho berú ľudia ako životný štýl, kým v Európe ho väčšina vníma viac súťažne. Zhrnula by som to asi tak, že moje stáže v Orlande mi dali do života veľmi veľa,“ dodala na záver Zuzana Vráblová, ktorá ani po zisku šiestich titulov majsterky sveta nezaspala na vavrínoch, práve naopak, neustále nachádza v sebe motiváciu sa vo wakeskatingu zlepšovať.

Zdroj: tablet.tv