Pomník zberateľstva by mal mať podobu Kornela Duffeka
Efekt zrkadlovej siene Domu umenia Piešťany znásobil počet ľudí i vystavených diel rezbárov, na ktoré sa nadšenci zberateľstva dívali. Ľudové plastiky zo zbierky Kornela Duffeka v pondelok 6. mája ožili. A on – ich zberateľ – spokojne spal svoj večný sen. Nikdy ich nevystavil. Odvahu nabrali ženy z Duffekovej rodiny – manželka Sylvia s dcérami Dianou a Stelou.
Niektoré drobnejšie postavičky pre ich vzácnosť i krehkosť uzamkli do vitrín, ktoré poskytlo Balneologické múzeum Imricha Wintera. Na výstave spolupracovala etnografička Vladimíra Pribišová. Na vernisáži vystúpila riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová, ktorá privítala hostí. Kurátorka výstavy Katarína Babičová vystihla ducha tejto zbierky a zamýšľala sa aj nad pohnútkami jej tvorcu. O hudobné zážitky sa postarala Dáša Libiaková, ktorá zaspievala obľúbený repertoár v sprievode klaviristu Petra Jankecha.
„V mene rodiny Duffekovej vás všetkých vítam na vernisáži výstavy ľudových plastík zo zbierky môjho otca Kornela Duffeka. Výstava nadväzuje na sprístupnenie prvej časti jeho zbierok – ľudových hudobných nástrojov. Pri jej slávnostnom otvorení pri príležitosti otcových nedožitých osemdesiatin sme sa tu vlani v júli stretli s väčšinou z vás,“ uviedla v úvode príhovoru Diana Duffeková.
Aj ona sa zamýšľala nad fenoménom zberateľstva podobne ako Ivan Melicherčík, významný zberateľ umenia. „Vo svojej najnovšej knihe s názvom Zberateľ, príbeh bez konca, píše o zberateľskom bacile, s ktorým sa človek už narodí. O zberateľstve hovorí ako o nevyliečiteľnej chorobe, o maratónskom behu, ktorý sa končí až smrťou zberateľa, a tiež o vlastníckom pude ako o hlavnom pude zberateľa. To neznie úplne pozitívne,“ skonštatovala D. Duffeková. Tiež uviedla, že zbierky žijú, majú svoju energiu, ktorá je neprenosná.
„Jej nabitú batériu smrť majiteľa okamžite vybije. Energetická pozostalosť majiteľa neexistuje. Duša zbierky sa stratí. S jej tvorcom sa porúča aj ona. Kruh sa uzavrel,“ píše Melicherčík. Je to pravda? Veď ak by nebolo žien z rodu Duffekovcov, nie je celkom isté, či sám autor tejto zbierky by ju ukázal verejnosti, aby prezentoval jej dušu.
„A tak si vravím, že je vlastne jedno, či sú zberatelia egoisti s diagnózou alebo nadšenci konajúci pre vyššie blaho. Alebo možno oboje zároveň. Dôležité je, že z výsledkov ich zberateľského úsilia, z ich prekrásnych zbierok, sa môžeme tešiť aj my ostatní. A paradoxne často až po ich smrti,“ dodala D. Duffeková. Poďakovala všetkým, ktorí prispeli k organizácii výstavy, a v závere opäť vybrala citát z Melicherčíkovej knihy: „Ak by sa mal u nás postaviť pomník zberateľstvu, tak by mal podobu Kornela Duffeka.“
Viera Dusíková
