Novodobí „spasitelia“
Vyvolávanie strachu a následné vyhlasovanie sa za ochrancu, ba priam záchrancu slovenského národa. To je momentálne najnovšia metóda, ktorou sa o voliča začali uchádzať donedávna aj zdanlivo štandardní politickí lídri.
Súčasné narastajúce preferencie doposiaľ na Slovensku jedinej k fašizmu sa hlásiacej strany sediacej v parlamente sa stali neodolateľným lákadlom aj pre ďalšie zoskupenia. A tak sa rétorika niektorých politikov mení. Pribúdajú ich vyjadrenia o „strachu“ o Slovensko. Na sociálnych sieťach zdieľajú z kontextu vytrhnuté udalosti. Snažia sa uchopiť rovnaký elektorát, o aký sa usilovali len čistokrvní fašisti.
Má to však háčik. Xenofóbne vyjadrenia nie sú pre voličov v ich podaní autentické. A tak účelovosť a len snaha loviť voličov v cudzom v košiari je do očí bijúca.
V rétorike vyvolávajúcej strach sa však skrýva riziko. Kým doposiaľ bolo jasné, kto a z akých pohnútok s verejnosťou takto komunikuje, v prípade nových šíriteľov to môže vyvolať dojem, že útočiť na ľudí len pre ich vieru či farbu pleti, národnosť je normálne.
Normálne to však nie je. Európska únia potrebuje riešiť množstvo problémov, ale vyvolávanie nenávisti u jej obyvateľov je cestou do pekla. To, čo funguje a čo nám Slovákom prinieslo súčasné vymoženosti, sa dá populistickou rétorikou nezodpovedných politikov veľmi ľahko stratiť.
Práve Slovensko má ako jedna z krajín bývalého sovietskeho bloku a vojnového spojenca fašistického Nemecka s neslobodou až príliš intenzívnu skúsenosť. Počas fašistického Slovenského štátu žiadna slobodná voľba nebola. Ak ste ju prejavili, čakala vás tvrdá represia. Fašistický režim po druhej svetovej vojne vystriedala červená diktatúra. Za vyjadrenie slobody názoru čakal obyvateľov Slovenska obdobný osud ako počas fašistického režimu.
Naprieč celou históriou samostatnej slovenskej štátnosti len od roku 1993 máme možnosť slobodných volieb. A takáto vymoženosť má názov: liberálna demokracia.
Komunisti sa k vláde len jedinej „štátostrany“ dostali na základe volieb v liberálnej demokracii. Avšak vo chvíli, keď moc získali, slobodné rozhodovanie ľudu vo voľbách zrušili.
Červený a hnedý mor sa rozšíri ľahko a pri moci sa bude držať aj za cenu krvavých obetí. Máme s tým historickú skúsenosť. Nenechajme sa ovplyvniť vnucovaním strachu. Má to jediný účel. Vidieť v jeho šíriteľoch novodobých spasiteľov. Ale neofašisti, novodobí marxisti či účeloví populisti tými spasiteľmi nie sú.
Slobodné rozhodnutie ako žiť je možné len v liberálnej demokracii.
Jozef Vojčiniak
