Šefčovič verzus Čaputová: Kto je transparentnejší
Vo finále prezidentských volieb sa stretli kandidáti Maroš Šefčovič a Zuzana čaputová s opačným pohľadom na transparentnosť. „Naozaj nerozumiem, na základe akej metodiky môže byť moja transparentnosť spochybnená,“ vyjadril jeden z finalistov prezidentských volieb, Maroš Šefčovič, počudovanie nad výhradami ohľadom jeho kampane.
V hodnotení transparentnosti prezidentských kampaní skončil Maroš Šefčovič tretí od konca, hneď za Marianom Kotlebom. Je to dôsledok aj toho, že na rozdiel od záverečnej súperky Zuzany Čaputovej nebol ochotný vyplniť podrobné majetkové priznanie Transparency International Slovensko.
V reakcii Šefčovič odkázal, že všetky jeho majetkové pomery sú zverejnené na stránke Európskej komisie, „ktorá je najtransparentnejšia inštitúcia na svete“, a že on sa osobne v minulosti ako eurokomisár zasadil za vytvorenie registra transparentnosti. Zamlčal, že na rozdiel od slovenských politikov eurokomisári v majetkových priznaniach neuvádzajú ani len príjem zo svojej funkcie.
Skúsme sa pozrieť na to, ako to naozaj s transparentnosťou Čaputovej a Šefčoviča je, kde sú ich slabiny, a prečo je to také dôležité.
V našom hodnotení sme sledovali nielen príjmy, majetok, dane kandidátov, ale aj ich transparentné účty, organizáciu kampane a prezidentský web. Vyplniť podrobné majetkové priznania sme po nich chceli aj preto, že na Slovensku začínajú byť štandardom vysoké vklady kandidátov do kampane.
Do kampaní vložili státisíce eur
V prípade Bélu Bugára to bolo 50-tisíc eur, Milan Krajniak dal 100-tisíc, Štefan Harabin viac ako 180-tisíc a Robert Mistrík dokonca takmer 500-tisíc eur. Sumy sa neúspešným prezidentským kandidátom nevrátia a môžu byť ak tak iba investíciou do ich politickej budúcnosti.
Šefčovič vložil zatiaľ do svojej kampane 130-tisíc eur. Teoreticky si z platu eurokomisára (25-tisíc mesačne plus príplatky) takúto sumu mohol našetriť. Zároveň je však známe, že nedávno dostaval s manželkou rodinný dom v Senci, ktorého hodnotu Nový čas odhadol na 400-tisíc eur. Na základe majetkového priznania, ktoré Šefčovič podáva ako eurokomisár, sa nedá skontrolovať, či si mohol teraz kampaň takto štedro zafinancovať. Aj o príjmoch a majetku hociktorého okresného sudcu na Slovensku dnes vieme viac ako o tomto kandidátovi na hlavu štátu.
Čaputová vyplnila v majetkovom priznaní (roky 2013-2017) príjmy presahujúce súhrnne 400-tisíc eur. Príjem za vlaňajší rok 2018 sme sa od nej zatiaľ nedozvedeli. Nie je však pochybnosť o tom, že si mohla dovoliť vložiť do kampane 2000 eur, ktoré zatiaľ poslala na transparentný účet. Čaputová tiež doložila aj kópie daňových priznaní, čo je tradícia, ktorú v USA úspešne pestujú už 40 rokov. Zverejnené daňové priznania sú nielen kontrolou tých majetkových, ale ukazujú aj to, či kandidát platí dane primerane k svojim príjmom. O Šefčovičovi sa to nedozvieme.
Peniaze „tiekli“ do agentúry smeráckeho hovorcu
V Transparency sme už skonštatovali, že sledujeme najtransparentnejšie celonárodné voľby, aké sa na Slovensku zatiaľ uskutočnili. Nové volebné pravidlá nariadili sledovanie volebných výdavkov osem mesiacov pred voľbami namiesto doterajšieho poldruha mesiaca a zaviedli povinné transparentné účty kandidátov. Nie je však účet ako účet. Čaputová mala na ňom k prvému kolu volieb 624 výdavkových položiek a jej priemerná platba bola 716 eur. Šefčovič mal naproti tomu na účte len 21 výdavkových položiek a jeho priemerná platba bola 9869 eur.
Takýto nepomer pritom len mierne skresľuje fakt, že Čaputová začala s kampaňou oveľa skôr ako Šefčovič. O čom rádový rozdiel svedčí? Názorne ukazuje, že s novými pravidlami môžu, ale aj nemusia byť voľby transparentnejšie. Kým o kampani Čaputovej máme vďaka jej účtu detailný prehľad, o kampani Šefčoviča nevieme v podstate nič. Drvivá väčšina peňazí z jeho účtu, ale aj z účtu spriaznenej strany Smer-SD, skončila totiž v agentúre smeráckeho hovorcu Jána Mažgúta.
Pri pohľade na tieto účty tak netušíme, či si Šefčovič alebo Smer kúpili bilbordy alebo či boli prezidentskou kampaňou tradičné mítingy k MDŽ, na ktorých prezidentský kandidát vystupoval. Dozvieme sa síce napríklad, že Šefčovič zaplatil za 50 lístkov na prezidentskú debatu Denníka N, ale z toho sa obraz o kampani nedá poskladať. A nedá sa preto ani odkontrolovať, či na účte je to, čo môžu všetci vidieť v teréne.
Čaputová nový zákonný limit 500-tisíc eur dosiahla prakticky už v prvom kole volieb a ďalej sa spolieha na takzvané tretie strany, za pomoci ktorých môže kandidát minúť teoreticky neobmedzenú sumu. Je diskutabilné, načo potom volebný strop je, ale aspoň vidíme, o koľko ho kandidátka prekonala a všetko je jasné.
Aj Bugár minul viac ako Šefčovič
Šefčovič deklaroval, že polmiliónový limit dodrží. To však môže skončiť aj tak ako pri mnohých kampaniach v minulosti, ktoré experti následne spochybnili a označili za podhodnotené. Spolu so Smerom minul tento kandidát v prvom kole volieb 314-tisíc eur, čo je zarovno s Milanom Krajniakom (309-tisíc). Béla Bugár ho dokonca predbehol (350-tisíc).
To, ako sa kandidáti správajú v kampani, vplýva nielen na férovosť volieb, ale v konečnom dôsledku aj na dôveru ľudí v politiku a politikov. Vzťah kandidátov k transparentnosti však najmä predznamenáva, ako bude budúci prezident funkciu vykonávať. Jednou z prvých úloh, ktoré spadnú na jeho hlavu, môže byť sfunkčnenie Ústavného súdu. Je nepochybne rozdiel, či bude hroziacu ústavnú krízu prekonávať hava štátu otvorene pred zrakmi národa alebo uzavrie pochybné dohody v zákulisí.
Ľuboš Kostelanský, TIS, zdroj: TIS
