Krakovany si na pochovávanie basy pripravili dedinskú zabíjačku
Dedinská zabíjačka, ktorá naplnila nielen taniere, ale aj bruchá maškrtníkov z Krakovian, mala ešte jeden rozmer. Guláš, zabíjačková kapusta, kaša, škvarky, ováranec, jaternice, pečené klobásy, rebierka, huspenina i tlačenka a iné tradičné zabíjačkové pokrmy, ktoré pripravovali mäsiari a varili a piekli miestne členky Slovenského Červeného kríža, prispeli po kúpe do pokladničky tejto organizácie.
Zabíjačka, ktorú spolu s Červeným krížom organizovala aj obec, bola súčasťou sobotného fašiangového programu. Kým sa vonku dopoludnia 2. marca ľudia točili okolo kotlíkov a varešiek, vo vnútri to rozvoniavalo pečenými klobásami či jaterničkami. Múdre gazdinky minulú sobotu nevarili, poslali svojich chlapov i deti do kulturáku. Veď k pokrmu tam dávali aj niečo tekuté na zahriatie.
Výťažok z tejto akcie pomôže dobrovoľníčkam, ktoré pravidelne organizujú viaceré akcie. Tou najväčšou je iste Vianočná kvapka krvi a najslávnostnejšou výročná členská schôdza, ktorú miestna skupina Slovenského Červeného kríža usporiadal hneď na druhý deň, v nedeľu 3. marca, pričom na nej odmenili aj bezpríspevkových darcov krvi a zaslúžilých aktívnych členov. Kto si z rúk predsedníčky Eleny Krestovej prevzal diplom či pamätný list, vás oboznámime v budúcom vydaní Piešťanského týždňa.
Zabíjačka doznievala a mnohí už mali opäť hlad, keď sa popoludní v kultúrnom dome ozvali prvé tóny kapely Borovienka, ktorá pozývala tanečníkov na parket. Melódie – slovenské aj chorvátske, ktoré má Borovienka vo svojom repertoári – bolo počuť veľmi dobre, začuli ich aj aktéri sobotného fašiangového sprievodu na čele s kňazmi i miništrantmi.
Za všelijaké maškary od výmyslu sveta sa poobliekali členovia Folklórneho súboru Lusk a Folklórnej skupiny Krakovčanka. Bola tam sestrička, ktorá brala úplatky minimálne 500 eur, lekár Mundy, čo vyšetruje…, zázračné dieťa v kočíku hrajúce na husliach, plačky, fašiangové mátohy, tajuplná dáma s vejárom podobajúca sa na Indiánku, folklorista – napoly žena, napoly muž, ožratá Ozefa Omáčkech, smrť, ktorej sa bál každý, cigánky a ešte všelijaké iné maškary.
Krakovanci sa spojili a spolu sa „mollili“, spievali litánie base, čo sa prechlastala až do hrobu. Pre istotu si nechali jej stav okontrolovať lekárovi, ktorý potvrdil, že jej ďalšie účinkovanie nie je zlučiteľné so životom, a tak ju teda pochovali. Rečí mali viac ako bratislavskí „stendapisti“. A tak publikum, ktoré ich počúvalo, sa vo vlnách zachádzalo od smiechu. I v tomto čase bolo možné v kultúrnom dome požiť jedlo i tekuté občerstvenie, cigánky podávali šišky, čo vyzerali ako keby práve napuchli od radosti, že aj ony mohli zažiť tú parádu. Smútočné melódie, keď sa Krakovany lúčili s basou, vyludzovala Ľudová hudba Borovienka a tá potom ešte hrala až do večerných hodín do tanca i na počúvanie.
(vd) foto autor/md