Fašiang v Lančári ukončili aj trpaslíci odetí v ružových bombarďákoch a tielkach
Folklórna skupina Podhoranka niekoľkokrát prerábala scenár tohtoročného pochovávania basy, kým ho vyšperkovala do takej podoby, aby nik z prítomných hostí slávnostného večera v Lančári nepocítil chrípku, ktorá zaútočila na členov skupiny. Bolo ich menej, zato však s väčšou razanciou vyrazili do silného útoku v podobe originálnych scénok, pri ktorých tiekli potoky smiechu.
Program sa začal v sobotu 2. marca klasicky – skákaním pod šable, po ktorom skupina Retro popozývala svojimi piesňami na parket celý kulturák v Lančári. Všetci hostia, a bolo ich hádam aj 150, však s netrpezlivosťou očakávali, akú estrádu zloženú zo scénok, tanca, nákazlivého humoru a vtipných komentárov im Podhoranka naservíruje.
„Sestrička, my sme sa pomýlili. Pánovi Trtkalovi sme omylom napísali na hnačku lieky proti depresii. Choďte ho pohľadať, nech svoj omyl napravíme.“ A tak sestrička, v minišatočkách s čepcom na hlave, obchádzala stoly a pýtala sa chlapov: „Vy ste Trtkal?“ Každý sa dušoval, že veru nie. Až sa objavil hrdina scénky – pán Trtkal v podobe Michala Krihu, ktorý sa priznal, že jeho stav sa síce nezlepšil, preháňa ho stále, ale už je mu to jedno.
Podobných scénok s otehotnením panny, s vytrhnutými dvomi zubami namiesto jedného, lebo zubár nemal peniaze na vydanie za jeden, s močom zbieraným tri dni do demižóna či s nožom zapichnutým v chrbte pacienta, ktorý prišiel v závere ordinačných hodín, takže sa lekárovi a sestričke už lenilo pomôcť mu, a keď sa predsa premohli, nôž skončil v oku pacienta, bolo v čakárni u doktora, čo nič neliečil, skôr škodil, plno. Nasledovali správy z domova i zo sveta, ba aj tie športové v originálnom podaní Silvie Hruškovej Justovej a Martina Jursu.
Výbuchy smiechu sprevádzali večerníček pre starších. Rozprávač Emil Jankovič priblížil príbeh krásnej Snehulienky, ktorej sa chcela zbaviť jej macocha – Pavol Kunic – a nadržaných trpaslíkov, ktorí napochodovali do sály s rebríkom, odetí len v ružových bombarďákoch. Trpaslíci boli takí presvedčiví, že ľudia si ich fotili na pamiatku.
Zábava bola aj pri akrobatickom čísle – so šnúrou na bielizeň, ktorú napínali dobrovoľníci. Veľký aplauz zažili muži z Podhoranky, ktorí predviedli pravdepodobný vznik írskeho tanca. Pobehovali od jednej zavretej toalety k druhej, stískajúc držiaky v dynamickom predklone i záklone, vykopujúc nohami a stepujúc, len aby vydržali a nepustili do gatí. „To bola ukážka tanečného umenia našich mužov,“ skonštatovala šéfka Podhoranky Silvia Justová. Na parkete si írsky tanec s folklórnou skupinou zatancovali aj ostatní hostia.
Program pokračoval tancom a zábavou. Pred polnocou pochovali basu, rozlúčili sa s fašiangom a po polnoci tu ešte okamihy drobného šťastia zažívali pri tombole. Cien bolo ako maku. Tešil sa z nich každý, kto mal to šťastie, že jeho lístok s číslom vyžrebovali z osudia. Po bohatej tombole nasledovala zábava až do bieleho rána. Veru tak, v Lančári basu pochovali za všeobecného veselia a s pocitom dobre ukončeného fašiangu.
(vd), foto (md)