Fotograf Ján Rau: Krajina a zvieratá v nej
Je nielen klaviristom, interpretom náročných skladieb svetových skladateľov, ktoré si sám nahral na hudobné nosiče, no venuje sa aj fotografovaniu. Ak sa vyberiete na potulky Slovenskom a zastavíte sa v Liptovskom Mikuláši, v tamojšom obchodnom centre môžete obdivovať jeho autorskú výstavu. Dal jej názov Krajina a zvieratá v nej.
Nielen o uvedenej výstave sme sa porozprávali s Piešťancom Jánom Rauom, vysokoškolským študentom. Možno vás inšpiruje a aj vy začnete napríklad fotiť. Alebo hrať na klavíri? Je jedno, pre akú činnosť sa rozhodnete, dôležité je začať a zotrvať.
O akú výstavu ide a akého zamerania sú snímky?
Ide o moju výstavu, ktorá pozostáva z trinástich fotografií. Dal som jej názov Krajina a zvieratá v nej. Súčasťou krajiny sú okrem iného aj zvieratá, na ktoré som sa zameral.
Prečo napríklad nie Krajina a ľudia v nej? Fotia sa ťažšie?
Ľudia sa fotografujú hlavne inak. Zatiaľ som sa na portrétovú fotografiu nešpecializoval, aj keď mám o nej naštudovanú nejednu knihu. Neviem, či je to náročnejší smer ako vtáctvo a zvieratá, ale hlavne iný a treba naň dozrieť.
Ktoré miesta, destinácie, čo zaujímavé si nafotil?
Na výstave sa nachádzajú fotografie z miest ako Podgora, Praha, Krakov, Vysoké Tatry, ale aj rodné mesto Piešťany. Mnohokrát fotografujem v rámci turistiky a cestovania, ktorého absolvujem dosť. Využijem situáciu a beriem si fotoaparát. Samozrejme, že sú aj situácie, keď pre fotografovanie nejakej pamiatky alebo krajiny vycestujem.
Ktoré zvieratá si nafotil? A prečo práve tie?
Predovšetkým sú to vtáky. Bol som na Bradle s tým, že som mal pripravený objektív na vtáctvo. Očakával som čajky, ale prišla výborná situácia s havranom. Niečo si človek naplánuje, ale sú aj neočakávané okamihy.
Aký typ fotoaparátu a aký objektív si použil?
Prešiel som rôznou technikou, dnes už využívam profesionálnu techniku od značky Canon a najkvalitnejšie, najmä pevné ohniská objektívov, ako mi to financie dovolia. Medzi moje najobľúbenejšie objektívy patrí na krajinku 17-milimetrový a na zvieratá 200 mm. Nedám dopustiť na širokospektrálne a kvalitné 35 a 50 mm objektívy. Mať kvalitnú fotografiu je prvý krok, ale musel som riešiť, na aký materiál sa budú tlačiť. Veľmi mi pri tejto výstave pomohla jedna piešťanská firma, za čo som vďačný.
Koľko rokov sa venuješ fotografovaniu, je toto tvoja prvá výstava? Prečo práve Liptovskom Mikuláši?
Fotografujem šesť rokov. Nie je to moja prvá výstava a Liptovský Mikuláš som uprednostnil pred ostatnými ponukami vďaka výbornej komunikácii a výhodným podmienkam.
Nafotil si aj kostoly na Slovensku a urobil z nich reprezentačný kalendár. Komu si ho venoval?
Kalendár som tlačil doma sám, preto aj počet kusov bol dosť obmedzený. Venoval som ho ľuďom, ktorí mi veľmi pomohli a ktorí majú vzťah k sakrálnej architektúre.
Premýšľal si, aký kalendár by si urobil na budúci rok?
Ešte som nad týmto nerozmýšľal, ale chrámy to už nebudú, nakoľko som urobil na tento rok aj kalendár Chrámy v Prahe. Je možné, že teraz to bude makrofotografia.
Čo pre teba znamená fotenie?
Je to moment neopakovateľného zážitku.
Venuješ sa interpretácii vážnej hudby, nahral si vlastné hudobné nosiče. V podstate si si aj navrhol ich dizajn, takže hudba sa snúbi s inými umeleckými činnosťami. Ako a kedy ich striedaš? Dalo by sa povedať, že pri fotení odpočívaš od muziky?
Ja musím mať vždy svoje priority. Najprv cvičenie na klavíri a potom riešim ostatné záujmy. Samozrejme, že sú momenty, keď pre fotografovanie a cestovanie zanedbám na jeden deň cvičenie, ale musím to dobehnúť. Nič nerobím násilne, snažím sa správne si zorganizovať čas.
A ešte prezraď niečo aktuálne o sebe, na čom teraz pracuješ?
Pracujem na novom a veľmi náročnom repertoári. Zaoberám sa zlepšením budúcich nahrávok po zvukovej stránke. Čo sa týka fotografovania, chcem sa tiež špecializovať na makrosnímky.
Viera Dusíková