V pondelok bude posledné úplné zatmenie Mesiaca v tomto desaťročí
Jeden z najkrajších astronomických úkazov – úplné zatmenie Mesiaca – bude v pondelok 21. januára, v skorých ranných hodinách. Ako informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov, uvidíme ho takmer v celom priebehu, okrem konca čiastočného zatmenia, ktoré nastáva už počas dňa pod obzorom. Zvýhodnení budú pozorovatelia na západe nášho územia. Je to posledné zatmenie tohto desaťročia, najbližšie bude len čiastočné 16. júla a v úplnom zatmení uvidíme Mesiac až 7. septembra 2025.
Stmavnutie ľavej (východnej) časti Mesiaca si všimneme asi polhodinu po začiatku polotieňového zatmenia už okolo štvrtej hodiny. S pribúdajúcou fázou čiastočného zatmenia bude obloha tmavnúť, uvidíme čoraz viac hviezd. „Na začiatku úplného zatmenia, na miestach bez svetelného znečistenia, nás upúta nízko nad obzorom striebristá Mliečna cesta a nad juhovýchodom jasná Venuša a Jupiter, kúsok nižšie aj oranžový Antares zo Škorpióna. Počas úplnej fázy bude mať Mesiac hnedočervené sfarbenie, tmavšia bude jeho spodná časť, ak náš vesmírny spolupútnik prechádza nad stredom zemského tieňa. Zatmenie bude na peknom hviezdnom pozadí, vpravo uvidíme hviezdy Pollux a Castor z Blížencov a vľavo hore krásnu otvorenú hviezdokopu Jasličky v Rakovi. Koniec úplného zatmenia nastáva koncom nautického súmraku a tak bude obloha už pomerne svetlá. Výstup Mesiaca z tieňa uvidíme len na čoraz svetlejšej oblohe,“ vysvetlil Rapavý.
Ako ďalej uvádza Slovenský zväz astronómov, zatmenie Mesiaca vzniká pri prechode nášho vesmírneho spolupútnika zemským tieňom, keď je na opačnej strane oblohy ako Slnko. Malo by teda nastať pri každom splne, no ročne však môžu nastať najviac tri zatmenia. „Ak by Zem nemala atmosféru, jej tieň by siahal do vzdialenosti asi 1,4 milióna kilometrov a v strednej vzdialenosti Mesiaca by mal priemer vyše 9 000 kilometrov. To je takmer trojnásobok priemeru Mesiaca, a tak počas zatmenia by naň nemalo dopadať žiadne svetlo. Slnečné lúče sa však v zemskej atmosfére lámu, rozkladajú a rozptyľujú. Najviac sa láme dlhovlnná (červená) časť spektra, ktorá dopadá na mesačný povrch a dodáva mu nádherné červenkasté sfarbenie. Vzhľad zatmenia je závislý od momentálneho stavu atmosféry, ktorý ovplyvňuje viacero faktorov. Preto sa sfarbenie Mesiaca pri jednotlivých zatmeniach mení od jasnej oranžovej, cez tehlovočervenú až po tmavú hnedú,“ podotkol Rapavý.
Tento astronomický úkaz možno sledovať triédrom či malým ďalekohľadom. Neveľká výška zatmenia nad obzorom môže byť inšpiráciou aj pre invenčných fotografov, ktorí môžu získať úspešné fotky až do západu Mesiaca, kontrast voči oblohe bude dostatočný. Ak bude Mesiac v pondelok nielen v splne ale súčasne aj v prízemí, bude od nás vzdialený len 353 400 km, nastáva „superspln“.
(SITA)
