Metelka, Moravcová i Cibulková so svojimi dvojčatami v Galérii Fontána
V piešťanskej Galérii Fontána sprístupnili hneď po bratislavskej premiére výstavu s názvom Paralelity autora Jozefa Ďuračku. Skúsený grafik, fotograf a umelec v jednej osobe na nej predstavuje portréty úspešných slovenských športovcov – olympionikov a paralympionikov. Portréty vytvoril pomocou digitálnej techniky v kombinácii s akrylovou maľbou, fotografiou, grafikou i fragmentmi kresieb samotných športovcov.
Výstava je mostom – paralelou, ktorá spája a núti k zamysleniu. Ich príbehy a dosiahnuté výsledky sú dôkazom, že vôľa, vytrvalosť a húževnatosť môžu byť kľúčom k dosiahnutiu akéhokoľvek cieľa. Mohli by byť preto veľkou inšpiráciou a vzorom pre každého z nás. Ústredným heslom výstavy sú slová: „Ak chceš, tak môžeš…“
Obrazy tvoria zväčša dvojportréty – športovcov, ktorí dosahujú vo svojej disciplíne fantastické úspechy. Jeden z nich bojuje na olympiádach bez hendikepu, jeho dvojča sa musí zaprieť do pedálov či silnej vôle dvakrát s takým nasadením, pretože mu život nadelil zdravotné znevýhodnenie. Takto možno vnímať aj Piešťancom veľmi známu dvojicu Sagan : Metelka.
Na vernisáži, ktorá sa konala utorok 8. januára, privítala hostí riaditeľka mestského kultúrneho strediska Marta Jurčová. Tvorbu Jozefa Ďuračku priblížil galerista Martin Valo. K prítomným sa prihovoril a výstavu i výkony našich športovcov ocenil a obdivoval aj primátor Peter Jančovič. „Táto výstava je pre mňa taká inšpiratívna a plná radosti zo športu, že sám som hneď dostal chuť obuť si tenisky a určite si dnes pôjdem zabehať,“ povedal v závere svojho príhovoru P. Jančovič.
Medzi prítomnými nechýbali ani známe slovenské športové strelkyne – paralympionička Veronika Vadovičová a olympionička Zuzana Rehák Štefečeková. Obe vnímajú projekt Paralelity ako o prelínaní a integrite športovcov s postihnutím. Ale nie je to len o športe, ale aj o živote. A to je podľa nich najdôležitejší moment. Prítomní hostia ocenili rôznorodosť a expresívnosť farebných škál, použitých štýlov a výtvarných foriem. „Autor dáva jednotlivým kompozíciám osobitnú dynamiku. Téma športu je iba symbolom. V športe viac než inde platí, že ak chceme niečo dokázať, musíme mať silnú vôľu, odhodlanie a vytrvalosť. A práve to podporuje ústrednú myšlienku konceptu. Zámer interpretovať kontrast medzi známym a prehliadaným, medzi populárnym a neznámym, videným a nevšímaným. Dva rozdielne svety spojené v jednom priestore si zrazu vyžadujú rovnakú pozornosť a otvárajú dialóg s divákom,“ uviedol kurátor výstavy M. Valo.
Jozef Ďuračka prezradil, že nápad vytvoriť tento projekt vzišiel po tom, čo sa po rokoch stretol so svojím spolužiakom, ktorý mal hendikepovaného syna. Až po rozhovore s ním si uvedomil oveľa hlbšie, to, nad čím sa predtým nikdy zvlášť nezamýšľal. Po čase prišiel nápad – spojil športovcov do jedného obrazu – zdravých s hendikepovanými, pričom tí druhí na to, aby dosiahli stupne víťazov, musia okrem športových disciplín zvládnuť aj oveľa ťažší boj – so sebou samým a svojím hendikepom.
Pozoruhodnosťou tejto výstavy je i fakt, že na veľkoformátových obrazoch, z ktorých na diváka hľadí zväčša v širokom úsmeve 26 úspešných slovenských športovcov, pričom štyria pochádzajú z Piešťan alebo v tomto meste športovo vyrastali. Svoje dvojča v disciplíne, ktorú prezentujú doma i v zahraničí, tu má tenistka Dominika Navara Cibulková, cyklista Jozef Metelka i plavkyne Martina Moravcová a Veronika Kolníková.
Centrálny motív obrazov je obohatený o ďalšie roviny či línie. V dielach sú použité fragmenty kresieb, ktoré vytvorili samotní vyobrazení športovci a kresby či skice zdravotne znevýhodnených. Toto dodáva atmosfére jednotlivých obrazov nový rozmer, osobitú autentickosť a symboliku spolupráce a spolupatričnosti.
Výstavu si prezrel nielen otec Jozefa Metelku, ale i Metelkov obdivovateľ z Prievidze, handcyklista Kristián, ktorý sa aktuálne lieči v ADELI Medical Centre v Piešťanoch. Zavítal sem so svojou mamou a obaja sa zoznámili s otcom J. Metelku, ktorý mladíkovi Kristiánovi dodal tiež chuť žiť život športovca na plné obrátky aj napriek invalidnému vozíčku.
A keď už je reč o hendikepoch, kto iný ako nevidiaci učiteľ hudby Ľubomír Váry a jeho dixieland mohol na takomto podujatí rozdávať dobrú náladu a pohodu spevom i muzikou.
(vd)