Keď zima rozprestrie svoju moc, operence potrebujú našu pomoc
Vonkajšie teploty klesajú s postupujúcou zimou stále nižšie. Ľudia sa môžu obliecť, no vtáctvo potrebuje dostatok energetických zásob. Čím dlhšie mrazivé dni trvajú a čím väčšia časť krajiny je skrytá pod snehom, tým dôležitejšie je pomáhať operencom doplnkovou potravou.
Prečo? Kedy začať a kedy skončiť? Aké je vhodné kŕmidlo a kam ho dať? Čím kŕmiť a čím určite nie? Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku pripravili jednoduché pravidlá, ich rešpektovaním bude naša pomoc účinná.
Prikrmovanie je jedným zo spôsobov kompenzácie silného vplyvu ľudských aktivít na prírodu. Začíname, keď je málo prirodzených zdrojov potravy (rôzne semená a bobule), napríklad v čase, keď krajinu zakrýva sneh, resp. keď trvajú silné mrazy. Zvlášť dôležité je prikrmovanie vo februári a marci, keď sú zdroje živín v prírode na minime. „Pre podporu druhov so silnou väzbou (vernosťou) ku konkrétnej lokalite – napríklad brhlíky či ďatle – je dôležitá pravidelnosť prikrmovania,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Kŕmidlo musí byť konštruované tak, aby poskytovalo vtáctvu dostatočný prehľad o tom, čo sa deje okolo a čas na únik pred nebezpečenstvom. Ďalej musí byť možná údržba, čistenie i jednoduché dosypávanie krmiva – to by malo byť chránené pred navlhnutím (strieška) a vysypaním/vyfúknutím vetrom (okraje, resp. mantinely). „Aby sme predišli útokom túlavých mačiek, dáme kŕmidlo na viditeľné miesto – bez hustých porastov najmä ihličnatých stromov v jeho blízkosti, vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou. Nevhodné je umiestnenie blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
Kŕmidlo nie je kôš na zvyšky z kuchyne. V žiadnom prípade neponúkame vtákom korenené a solené jedlo ani pečivo. Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej je vhodná repka, proso, mak, ovos, pšenica, ideálne v kombinácii so slnečnicou. Orechy môžeme ponúknuť v škrupine (rozpolené) alebo vylúpané, vhodné sú vlašské či lieskové orechy, tiež arašidy, ak nie sú pražené a solené. Kúpiť sa dajú už zarobené zmesi pre voľne žijúce vtáctvo. Takto prestretý stôl priláka najmä pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) a tiež sýkorky (najčastejšie veľká a belasá) či vrabce. Sýkorky i ďatle obľubujú orechy a loj – zvlášť hovädzí. Väčší stravníci, straky či sojky, nepohrdnú kukuricou, tú je vhodné pre menšie druhy pomlieť alebo podrviť.
„Nebuďme prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtákov stane terčom dravcov, najčastejšie jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujme,“ hovorí Slobodník.
„Aby sme predišli šíreniu chorôb, kŕmidlo pravidelne čistíme vhodnými dezinfekčnými prípravkami. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť, jej zdrojom sú napríklad pokrájané kúsky jabĺk. Kŕmidlo umiestnené v obývanej oblasti odstránime aspoň tri dni pred Silvestrom, pyrotechnika je pre vtáctvo nebezpečná. S prikrmovaním tiež prestávame hneď, keď sa začne obnovovať ponuka zdrojov potravy v prírode približne v marci,“ uzatvára Deutschová.
Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
