Luskáčika zopakovali s veľkým nasadením a láskou k tancu

Nebolo človeka, čo by vianočné predstavenia baletnej rozprávky, ktoré sa udiali v uplynulý týždeň v Dome umenia, prešiel len mávnutím ruky a obyčajnou frázou. To, čo tanečníci a ich učiteľky zo základnej umeleckej školy prezentovali, mrazilo v kostiach, naháňalo zimomriavky, roztápalo srdcia, kládlo ich na dlaň a vháňalo do očí smiech aj slzy.

Nové kostýmy i choreografie

„Súhlasili sme s Monikou Ondrášikovou, veď pred siedmimi rokmi to tancovala úplne iná generácia tanečníkov. A tí, ktorí tu ešte sú (je ich asi tridsať najstarších), predtým tancovali ako najmladšie deti. Dnes patria medzi najskúsenejších. Takže ideme do toho! Ale. V roku 2011 napríklad tanec Vločky tancovalo osemnásť tanečníčok, teraz 42 dievčat. Detí na večierku bolo 24, dnes 34. Choreografiu Čaj tancovalo desať detí a podobne. Počty v skupinách sa zväčšili, ani sme si neuvedomili ako veľmi. Čiže všetky kostýmy sme museli vyrábať nanovo,“ uviedla Dagmar Kuběnová.

Kostýmy vyrábali učiteľky, s niečím pomohli aj mamičky. „Mne napríklad veľmi pomohla pani Veselá, výborná krajčírka, ale veľa vecí som si robila doma po nociach a v rukách, lebo nemám priemyselný stroj, a mnoho vecí sa nedá robiť na stroji. Moje kolegyne – učiteľky tanca Miriam Šupenová aj Monika Ondrášiková – taktiež šili ostošesť, a ešte aj viac, pretože Monika mala na úvod predstavenia štyridsať tučniakov, Miriam dvadsať, takže to znamenalo zhotoviť šesťdesiat frakov, stodvadsať krídel dvojmo, čiže 240. Takže kostýmy boli v našej réžii. A to sa týka všetkých, nielen na Luskáčika. Posledné kostýmy sme dorábali ešte v deň predstavenia,“ dodala D. Kuběnová.

Aj mnohé choreografie si tento rok robili nanovo, podľa momentálnej technickej a tanečnej vyspelosti tanečníkov v skupinách. Ale niektoré zostali takmer ako pôvodné z roku 2011, napríklad Vianočný večierok. Tam učiteľky nepotrebovali meniť nič. Choreografie rozdelili tak, aby do nich mohli postaviť všetkých tanečníkov – podľa veku a výkonnosti.

Miriam Šupenová nacvičila spolu s Monikou Ondrášikovou tanec s názvom Vojna myší a vojačikov. Išlo o veľmi náročnú masovú scénu, ktorú sprevádzala náročná hudba. „Tú charakterizovali aj zložité priestorové presuny, ktoré možno pôsobili chaoticky, ale verte mi, že ten chaos bol presne určený. Bolo vypočítané, kto koľko krokov odkiaľ a kam, nič nebolo náhodné,“ povedala D. Kuběnová.

Spoločnú choreografiu mali Šupenová s Ondrášikovou. A mali ešte jednu – Španielsku čokoládu. „Miriam ešte nacvičila Anjelov vianočného stromu a Ružičkový valčík, Monika nacvičila okrem Myší a vojakov aj Čokoládu, Arabskú kávu, Čínsky čaj a Gašparkov,“ dodala D. Kuběnová.

„Ja som robila choreografie pre vianočný večierok a sólistov v tejto časti, pas de deux Klára a princa, Snehové vločky, Karamelové tyčinky, Marcipánové bábiky, Cukrovú vílu a pas de deux Cukrovej víly s gavalierom. Tiež som mala na starosti réžiu nástupu cukroviniek a záver – tanec všetkých cukroviniek. Tieto dve časti boli veľmi náročné, museli sme mať rozpočítané jednotlivé frázy na takty a doby, na ktoré jednotlivé skupiny prichádzali, čo sa v našich priestoroch v základnej umeleckej škole dalo cvičiť iba po skupinkách, ale spoločný nácvik nebol technicky možný. Preto sme poprosili riaditeľky stredných škôl – Evu Stručkovú zo záhradníckej a Miroslavu Hankovú z gymnázia – o možnosť cvičiť v priestoroch telocviční ich škôl,“ ozrejmila učiteľka tanca. Menšie nácviky, teda choreografie okolo 50-60 detí, mali asi štyri. Tri sa odohrali v Gymnáziu Pierra de Coubertina a raz nacvičovali v Strednej odbornej škole záhradníckej.

Zhrávky vo veľkom v telocvičniach

„A potom sme mali jedno veľké sústredenie v sobotu 30. novembra v telocvični záhradníckej školy, kde boli všetci tanečníci – okrem prípravkárov, ktorí tancovali tučniačikov na úvod programu. V Luskáčikovi tentoraz tancovalo 250 detí, v niektorých scénach bolo aj šesťdesiat tanečníkov. V záverečnej scéne Cukroviniek, kde sa Klára lúči s kráľovstvom cukroviniek a s Cukrovou vílou, tancovalo 170 súčasne. Aj v tejto scéne bolo nutné nacvičiť presne každý krok v priestore na presne určenú dobu v takte, ale máme šikovné deti, zvládli to na jednotku. Generálku sme mali v Dome umenia naplánovanú iba na tri hodiny, viac sme nestihli, pretože sme od rána robili scénu, stavali a zdobili stromček vysoký 5,5 metra, ktorý nám daroval pán Šlik. Okrem toho sme nosili kostýmy a rekvizity zo školy do Domu umenia. So stromčekom a scénou nám veľmi pomohli jeho zamestnanci, za čo sme im veľmi vďačné. Do Domu umenia sme začali znášať o deviatej ráno a von sme sa dostali o siedmej večer. Ešte šťastie, že máme takých šikovných tanečníkov, ktorí nám nielen pomohli so scénou a zdobením, ale zatelefonovali a objednali nám pizzu, aby sme od hladu nezomreli. Priniesli sme si veľké termosky s čajom, lebo ešte okrem iného sme všetky tri učiteľky boli nakapaté, ktorá cez ktorú. Takže tak. Na záverečnej klaňačke sme mleli z posledného, ale čo už. Našťastie, deti neboli choré, chýbalo ich minimum,“ priznala sa D. Kuběnová.

Hudbu do Luskáčika vybrala sama. „Vybrala som ju ja – od ktorej minúty po ktorú sa ide, lebo pôvodná hudba má asi sto minút, ja som ju skrátila na 68. Na naše pomery dosť, aby sme to zvládli. Hudbu strihal Jaro Kuběna, potom sme to finalizovali spolu s Miriam Šupenovou. Texty do hudby nahral riaditeľ umeleckej školy Kamil Vavrinec.“ Texty mu napísala, aj minutáž, od ktorej sekundy po ktorú sa má trafiť, mala „v merku“ D. Kuběnová. Ale toto bolo platné v roku 2011. Teraz použili presne tú istú verziu, nič nepridali ani neubrali.

Predstavenie sólistov

„Sólistov som cvičila ja okrem Myšieho kráľa – to robila Miriam Kuběnová, a Arabskej kávy a Čínskeho čaju, to robila Monika Ondrášiková. Robila som aj alternácie, keby niekto ochorel, aby boli náhrady, takže sme mali každý deň iné obsadenie,“ uviedla D. Kuběnová.

Ak chcete vedieť mená naj tanečníkov Piešťan, orientujte sa poľa nášho návodu. Prvé meno predstavuje tanečníka, ktorý bol sólistom v pondelok, druhé reprezentuje tanečníka, ktorý sa predviedol v utorok. Ak je pri postave iba jedno meno, sólista si to odmakal obidva dni:

Klára: Alexandra Kelemenová/ Ema Gáliková, Brat: Tomáš Horňanský/Matej Marko, Radný pán Staulbaum: Miriam Šupenová, Manželka radného pána: Monika Ondrášiková, Strýko Drosselmeyer: Dagmar Kuběnová, Luskáčik: Samuel Kováč/Lukáš Hýrošš, Bábika: Ema Vančová/Adela Bundová, Harlekýn: Terézia Danková/Natália Prišticová, Vojačik: Samuel Bojnanský/Matúš Mjartan, Myší kráľ: Sara Schmitt/Nina Noskovičová, Cukrová víla: Natália Kupková, Gavalier Cukrovej víly: Samuel Bojnanský, Arabská káva: Nikola Níznerová, Čínsky čaj: Viktória Adamcová a Laura Ondrovičová

Ako ste si, vážení čitatelia, všimli, v balete účinkovali aj samotné pedagogičky tanca. Minule to vraj bolo z recesie, tentoraz to už neriešili, a najmä mladší tanečníci mali z toho výborný zážitok, keď ich videli na javisku, nielen v zákulisí ako obvykle…

Kedy budú Luskáčika opakovať? Keď bude skutočne relevantný záujem. „Chceme toto predstavenie ponúknuť školám ako výchovný koncert vo februári alebo v marci. Keď to budeme mať zmenežované, možno dáme jedno predstavenie aj večer pre rodičov. Prečo možno? V 2011 bol tiež obrovský ohlas, všetci boli nadšení, a keď sme v januári robili reprízy pre školy, tiež sme dali jedno predstavenie aj večer, a čuduj sa svete, po toľkých chválach nikto nemal záujem prísť sa pozrieť. Predali sme asi sto lístkov, rodičia totiž skonštatovali, že už to videli, takže stačilo. No my z predaja lístkov platíme prenájom sály, takže takýto hazard si nemôžeme dovoliť. Preto možno. Ak zistíme, že je záujem, s radosťou toto predstavenie zahráme nielen pre žiakov škôl, ale aj pre verejnosť. Dátum zatiaľ nemáme, január je už v Dome umenia zarezervovaný, takže chceme osloviť školy, či majú záujem, a potom sa uvidí,“ skonštatovala na záver D. Kuběnová.

Viera Dusíková