Madunice oživili 90 rokov futbalu v sieni slávy
Madunice sú jedno z mála futbalových mužstiev, ktoré sa môže pýšiť mladým kádrom a najmä vlastnými odchovancami. Nielen týmto je však klub výnimočný. V Maduniciach za posledné dva roky vyrástol nový štadión s tribúnou, ktorý zaujme aj novootvorenou Sieňou slávy madunického futbalu.
„Pri 90. výročí založenia futbalu v obci sme otvorili aj sieň slávy. Štadión funguje už rok, ale skĺbili sme to všetko dohromady ako oficiálne slávnostné otvorenie. Do výstavby štadióna aj do siene slávy bol veľkou časťou zainteresovaný obecný úrad, preto starostke Alene Jelušovej patrí veľká vďaka,“ začal rozhovor Miloš Rak, člen výboru TJ Madunice.
„Pri myšlienke siene slávy sme oslovili žijúcich futbalistov, pozháňali sme staré trofeje a fotky. Celá naša snaha vyvrcholila oslavou, ktorá bola čisto domáca, nevolali sme žiadne zvučné mená. Pozvaní boli žijúci futbalisti či rodinní príslušníci už nežijúcich, ktorí sú natrvalo s madunickým futbalom spojení. Išlo hlavne o trénerov, predsedov klubu aj hráčov, ktorí svojou zásluhou prispeli k zlepšeniu futbalu v obci a ich zásluhy boli ocenené plaketou in memoriam. Okrem toho sa strihala slávnostná páska a sieň slávy sa prezentovala po prvýkrát na verejnosti,“ pokračoval Rak. V sieni slávy môžete nájsť rôzne unikáty – najstaršia trofej je z roku 1945, najstaršia fotografia zasa z roku 1928, pričom ide aj o rok založenia klubu TJ Madunice.
Zároveň si M. Rak zaspomínal aj na najvyššiu ligu, ktorá sa v Maduniciach hrala: „Maximálny úspech bola štvrtá liga, keď sme skončili na treťom mieste ešte za Kabáta. V tej dobe sa však okrem famózneho úspechu, ktorý bol zameraný na A-mužstvo, pozabudlo na ten zvyšok. Futbal bol v Maduniciach postavený najmä na cudzích hráčoch, možno pár domácich sedávalo na lavičke. Ak by sa vtedy založilo B-mužstvo, kde by hrali domáci, klub by tak neutrpel.“ Ako to väčšinou býva so sponzorom, z klubu odišli aj hráči, ktorí hrávali futbal za peniaze, a zo znechutených domácich už nemal kto hrávať.
„Trvalo nám takmer desať rokov, kým sme klub stabilizovali do tejto podoby. Teraz sme už udomácnení v siedmej lige, popravde, sám neviem povedať, o koľkú sezónu v tejto lige ide. Výhodou je, že vieme, čo môžeme od tejto súťaže očakávať, no nechcem nič predbiehať, ale pohrávame sa s myšlienkou postupu. Je to však otázka niekoľkých rokov aj vzhľadom na vekový priemer nášho kádra. Veľmi radi by sme si zahrali najvyššiu oblastnú súťaž,“ prezradil Rak, ktorý doplnil, že by pre nich šiesta liga bola atraktívnou súťažou, nielen po kvalitatívnej stránke, ale aj v otázke derby zápasov.
Čo sa týka mládeže, Madunice pracujú s deťmi v každej kategórii, no nie je to také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. „Funguje to podobne ako všade inde, máme spojené žiacke a dorastenecké mužstvo s Drahovcami, okrem toho máme vlastnú prípravku. Tá dosahuje dobré výsledky, ale počtom hráčov sme na hranici únosnosti. V klube robíme všetko na báze dobrovoľnosti a s domácimi odchovancami. Je to hlavne o ľuďoch, nemáme na to, aby sme hráčov platili a ani to robiť nechceme. V každej sezóne sa snažíme zakomponovať k mužom hráčov z dorastu, síce je to z roka na rok ťažšie, ale je to cesta, ako udržať dedinský futbal na úrovni,“ dodal Rak. V Maduniciach síce hráčov neplatia, ale snažia sa im vytvoriť čo najlepšie podmienky.
Martina Radošovská
